23. kapitola
1 Pane, Otec a Vládca môjho života, nenechaj ma napospas ich svojvôli, nepripusť, aby mi privodili pád.23,1 Múd 2,16; Sir 51,10; Mt 6,9; Jk 3,9 2 Kto bude stáť s bičom nad mojimi myšlienkami a s múdrym napomínaním nad mojím srdcom, aby ma nešetrili za moje previnenia a aby moje hriechy nezostali bez trestu? 3 Len aby sa nezväčšovala moja nerozumnosť a nehromadili sa moje hriechy, aby som nepadol pred protivníkmi a aby sa neradoval nado mnou môj nepriateľ.23,3 Var. + Ďaleko od nich je nádej na tvoje milosrdenstvo. 4 Pán, Otec a Boh môjho života, nedovoľ, aby moje oči hľadeli povýšenecky, 5 odvráť odo mňa žiadostivosť. 6 Nech sa ma nezmocní pôžitkárstvo a smilstvo, nevydaj ma napospas nehanebným chúťkam. O prísahe
7 Deti moje, počúvajte, ako si ovládať ústa; kto to dodrží, nebude nikdy dolapený. 8 Pre svoje pery bude pristihnutý hriešnik, kto osočuje a je nadutý, privodí si nimi pád.23,8 Sir 5,13 9 Nenavykaj svoje ústa na prísahu, vyslovovať meno Svätého si nezvykaj.23,9 Sir 27,14; Mt 5,34-37; Jk 5,12 10 Lebo ako otrok, ktorého ustavične trestajú, nezbaví sa krvných podliatin, tak ten, kto neustále prisahá a vyslovuje Božie meno, určite nebude očistený od hriechu. 11 Muž, čo často prisahá, je plný neprávosti a z jeho domu sa nevzdiali bič. Ak nedodrží prísahu, jeho hriech ostane na ňom, a ak si ju nebude všímať, zhreší dvojnásobne. Ak krivo prisahá, nebude ospravedlnený, lebo jeho dom sa naplní pohromami. 12 Je spôsob rozprávania, ktorý sa podobá na smrť, taký nech sa nevyskytne v Jákobovom dedičstve; lebo toto všetko nemá nič spoločné so zbožnými, tí sa nezapletú do hriechov. 13 Nenavykaj svoje ústa na hrubé a oplzlé slová, lebo v nich je príčina hriechu. 14 Pamätaj na svojho otca a matku, keď zasadáš s mocnými, aby si na nich nepozabudol a nestal sa bláznom kvôli svojim zlozvykom, aby si si nemusel priať: „Radšej som sa nemal narodiť!“ a nepreklínal deň svojho narodenia.23,14 Jób 3,3; Jer 20,14-18 15 Človek, ktorý si privykol na hanlivé reči, nedá sa prevychovať do konca života. O cudzoložstve
16 Dva druhy ľudí hromadia hriechy a tretí priťahuje hnev.23,16-17 Sir 9,1-9 Duša rozpálená vášňou je ako horiaci oheň, nezhasne, kým ju oheň nepohltí. Človek, ktorý smilní vlastným telom, neprestane, kým ho oheň nestrávi. 17 Smilníkovi chutí každý chlieb, nebude mať dosť, kým nezomrie. 18 Človek, ktorý zrádza svoje manželské lôžko, si v duchu hovorí: „Kto ma vidí?“ Okolo mňa je tma a steny ma kryjú, nikto ma nevidí, prečo by som sa bál? Na moje hriechy si nespomenie ani Najvyšší.23,18 Jób 24,15; Dan 13,20 19 Bojí sa len očí ľudí, nevie, že Pánove oči sú tisíc ráz jasnejšie ako slnko, ony vidia všetky ľudské cesty a prenikajú aj do skrytých miest.23,19 Sir 17,15 20 Jemu bolo známe všetko, skôr ako to bolo stvorené, a nemenej potom, keď bolo všetko dokončené. 21 Taký človek bude pykať na uliciach mesta a prichytia ho tam, kde to ani netuší.23,21 Dt 22,22 22 Takisto aj žena, ktorá opúšťa muža a s cudzím privádza mu na svet dediča. 23 Predovšetkým: bola neposlušná zákonu Najvyššieho; po druhé: oklamala svojho muža; po tretie: smilstvom sa dopustila cudzoložstva a priviedla na svet deti od cudzieho muža.23,23 Ex 20,14; Prís 2,17 24 Takú predvedú pred zhromaždenie a jej deti budú vyšetrovať.23,24-25 Múd 3,16; Sir 41,5-7 25 Jej deti nezapustia korene a jej ratolesti neprinesú ovocie. 26 Svoju pamiatku zanechá ako kliatbu a jej potupa nebude zmazaná. 27 Tí, čo po nej zostanú, spoznajú, že nič nie je lepšie ako bázeň pred Pánom, nič sladšie ako zachovávať Pánove prikázania.23,27 Var. + 28 Veľká sláva je nasledovať Boha, jeho prijatie ti prinesie dlhé dni.23,27 Koh 12,13; Sir 46,10