23. kapitola
1Pane, Otec a Vládca môjho života,nenechaj ma napospas ich svojvôli,nepripusť, aby mi privodili pád.2Kto bude stáť s bičom nad mojimi myšlienkamia s múdrym napomínaním nad mojím srdcom,aby ma nešetrili za moje previneniaa aby moje hriechy nezostali bez trestu?3Len aby sa nezväčšovala moja nerozumnosťa nehromadili sa moje hriechy,aby som nepadol pred protivníkmia aby sa neradoval nado mnou môj nepriateľ.4Pán, Otec a Boh môjho života,nedovoľ, aby moje oči hľadeli povýšenecky,5odvráť odo mňa žiadostivosť.6Nech sa ma nezmocní pôžitkárstvo a smilstvo,nevydaj ma napospas nehanebným chúťkam.O prísahe
7Deti moje, počúvajte, ako si ovládať ústa;kto to dodrží, nebude nikdy dolapený.8Pre svoje pery bude pristihnutý hriešnik,kto osočuje a je nadutý, privodí si nimi pád.9Nenavykaj svoje ústa na prísahu,vyslovovať meno Svätého si nezvykaj.10Lebo ako otrok, ktorého ustavične trestajú,nezbaví sa krvných podliatin,tak ten, kto neustále prisaháa vyslovuje Božie meno,určite nebude očistený od hriechu.11Muž, čo často prisahá, je plný neprávostia z jeho domu sa nevzdiali bič.Ak nedodrží prísahu, jeho hriech ostane na ňom,a ak si ju nebude všímať, zhreší dvojnásobne.Ak krivo prisahá, nebude ospravedlnený,lebo jeho dom sa naplní pohromami.12Je spôsob rozprávania, ktorý sa podobá na smrť,taký nech sa nevyskytne v Jákobovom dedičstve;lebo toto všetko nemá nič spoločné so zbožnými,tí sa nezapletú do hriechov.13Nenavykaj svoje ústa na hrubé a oplzlé slová,lebo v nich je príčina hriechu.14Pamätaj na svojho otca a matku,keď zasadáš s mocnými,aby si na nich nepozabudola nestal sa bláznom kvôli svojim zlozvykom,aby si si nemusel priať: „Radšej som sa nemal narodiť!“a nepreklínal deň svojho narodenia.15Človek, ktorý si privykol na hanlivé reči,nedá sa prevychovať do konca života.O cudzoložstve
16Dva druhy ľudí hromadia hriechya tretí priťahuje hnev.Duša rozpálená vášňou je ako horiaci oheň,nezhasne, kým ju oheň nepohltí.Človek, ktorý smilní vlastným telom,neprestane, kým ho oheň nestrávi.17Smilníkovi chutí každý chlieb,nebude mať dosť, kým nezomrie.18Človek, ktorý zrádza svoje manželské lôžko,si v duchu hovorí: „Kto ma vidí?“Okolo mňa je tma a steny ma kryjú,nikto ma nevidí, prečo by som sa bál?Na moje hriechy si nespomenie ani Najvyšší.19Bojí sa len očí ľudí,nevie, že Pánove očisú tisíc ráz jasnejšie ako slnko,ony vidia všetky ľudské cestya prenikajú aj do skrytých miest.20Jemu bolo známe všetko,skôr ako to bolo stvorené,a nemenej potom, keď bolo všetko dokončené.21Taký človek bude pykať na uliciach mestaa prichytia ho tam, kde to ani netuší.22Takisto aj žena, ktorá opúšťa mužaa s cudzím privádza mu na svet dediča.23Predovšetkým: bola neposlušná zákonu Najvyššieho;po druhé: oklamala svojho muža;po tretie: smilstvom sa dopustila cudzoložstvaa priviedla na svet deti od cudzieho muža.24Takú predvedú pred zhromaždeniea jej deti budú vyšetrovať.25Jej deti nezapustia korenea jej ratolesti neprinesú ovocie.26Svoju pamiatku zanechá ako kliatbua jej potupa nebude zmazaná.27Tí, čo po nej zostanú, spoznajú,že nič nie je lepšie ako bázeň pred Pánom,nič sladšie ako zachovávať Pánove prikázania.