17. kapitola
1 Pán stvoril človeka zo zeme a určil, že sa do nej vráti.17,1 Koh 3,20n; Sir 41,10 2 Človeku stanovil počet dní, vymeral mu čas a dal mu moc nad tým, čo je na zemi. 3 Priodel ho mocou podľa svojej vôle, utvoril ho na svoj obraz.17,3 Gn 1,26; Múd 9,2n 4 Do všetkých tvorov vložil bázeň pred človekom, aby vládol nad zvieratami a vtákmi.17,4 Var. + 5 Ľudia dostali od Pána päť schopností, ako šiestu im daroval rozum a ako siedmu slovo, ktoré vysvetľuje činy.17,4 Gn 1,28; 9,2; Ž 8,7-9 6 Aby mohli premýšľať, dal im rozvahu, jazyk, oči, uši i srdce. 7 Naplnil ich rozumnosťou a rozvahou a ukázal im dobré i zlé.17,7 Gn 2,17; Dt 30,15 8 Svoju bázeň vložil do ich sŕdc, aby im ukázal majestátnosť svojich diel.17,8 Var. + aby sa po celé veky mohli chváliť jeho zázračnými činmi. 9 Budú ospevovať jeho sväté meno, 10 aby rozprávali o veľkoleposti jeho diel.17,9 Ž 145,5 11 Predložil im poznanie a do vlastníctva im dal zákon, ktorý vedie do života.17,11 Sir 45,5 12 Ustanovil večnú zmluvu s nimi a predložil im svoje príkazy.17,12-13 Dt 5,1-24 13 Ich oči videli nádheru jeho slávy a ich ucho počulo jeho majestátny hlas. 14 Povedal im: „Vyvarujte sa akéhokoľvek bezprávia. Každému z nich dal prikázania o vzťahu k blížnemu.“17,14 Lv 19,18 Vyvolenie Izraela
15 Ich cesty sú neustále pred ním, nie sú skryté pred jeho očami.17,15 Var. + v. 16 Ich cesty však od mladosti viedli k zlému a neboli schopní zmeniť svoje kamenné srdce na srdce z mäsa. 17 Lebo pri rozdelení národov na celej zemi…17,15 Ž 139,1-3; Prís 15,11; Sir 16,17; 17,19n 17 Každému národu ustanovil vodcu, no Izrael je Pánov podiel.17,17 Var. + 18 Jeho ako prvorodeného starostlivo vychovával a neopúšťa ho, ale udeľuje mu svetlo svojej lásky.17,17b Ex 19,5n; Dt 32,9; Sir 36,13-16 19 Všetky ich skutky sú mu jasné ako slnko a jeho oči sú ustavične nad ich cestami.17,19 Jer 16,17; Múd 17,3 20 Ich neprávosti nie sú pred ním skryté, Pán vidí všetky ich hriechy.17,20 Var. + 21 Pretože Pán je dobrý a pozná svoje stvorenie, nenechá ich, ani neopustí, ale ich ušetrí.17,20 Ž 90,8 22 Dobročinnosť človeka je pre neho ako pečatný prsteň a láskavosť človeka si bude ceniť ako zrenicu oka17,22 Var. + a udelí pokánie svojim synom a dcéram.. 23 Potom vstane a odplatí im a ich odplatu im nasype na hlavu.17,23 Sir 11,27 24 Kajúcnikom však dal možnosť návratu a povzbudil tých, čo strácali vytrvalosť.17,24 Jer 7,3; Sir 2,14 25 Obráť sa k Pánovi, zanechaj hriechy, modli sa pred ním a čím viac sa vyhýbaj pohoršujúcemu správaniu.17,25 Jer 3,12 26 Pristúp k Najvyššiemu a odvráť sa od neprávosti,17,26 Var. + lebo on vyvedie z temnôt do svetla života (dosl. zdravia). úplne znenáviď ohavnosť.17,26 Sir 15,13; 2Tim 2,19 27 Kto bude oslavovať Najvyššieho v podsvetí namiesto živých a tých, čo mu prinášajú chválu?17,27 Ž 6,6 28 Mŕtvy, ktorého už niet, prestáva oslavovať Pána, ospevovať ho bude živý a zdravý. 29 Aké veľké je Pánovo milosrdenstvo a zmierenie s tými, čo sa k nemu obrátia!17,29 Ž 103,8; Iz 55,7; Sir 18,11 30 Lebo v ľuďoch nemôže byť všetko, veď ľudský syn nie je nesmrteľný.17,30 Múd 2,23–3,9 31 Čo je jasnejšie ako slnko? No aj ono sa zatmie. Tak aj telo a krv zamýšľajú zlo. 32 Boh sám pozorne prezerá zástupy najvyššieho neba, no všetci ľudia sú len prach a popol.17,32 Jób 15,15