16. kapitola
Trest hriešnikov
1 Netúž po množstve nepodarených detí, ani sa neteš z bezbožných synov.16,1-3 Prís 17,25; Múd 4,1 2 Neteš sa z nich, keď sa rozmnožia, ak nemajú bázeň pred Pánom. 3 Nespoliehaj sa na ich život a nedrž sa toho, že ich je mnoho16,3 Var. + lebo budeš vzdychať od predčasného zármutku a náhle spoznáš ich koniec.; lebo lepší môže byť jeden ako tisíc, lepšie je zomrieť bez detí ako mať bezbožné deti. 4 Lebo jeden rozumný založí mesto, ale kmeň bezbožníkov ho obráti na pustatinu. 5 Mnoho takých vecí videlo moje oko a moje ucho počulo ešte vážnejšie veci. 6 V zhromaždení hriešnikov sa zapaľuje oheň a proti neposlušnému národu vzplanie hnev.16,6 Nm 11,1; 16,35 7 Nezmiloval sa nad starodávnymi obrami, ktorí odpadli, pretože sa cítili silní.16,7 Gn 6,1-4; Múd 14,6 8 Neušetril tých, čo poskytli príbytok Lótovi ako cudzincovi, sprotivili sa mu pre ich pýchu.16,8 Gn 18,20 9 Nezľutoval sa nad národom, ktorý mal byť zničený, nad tými, čo boli vyhnaní zo svojho vlastníctva pre svoje hriechy,16,9 Var. + toto všetko urobil národom so zatvrdeným srdcom a nedal sa uprosiť ani množstvom svojich svätých.16,9 Ex 23,33; 33,2; Dt 7,1 10 ani nad šesťsto tisícami pešiakov, ktorí sa vzopreli pre tvrdosť svojho srdca.16,10 Var. + Údermi aj odpustením, ranami aj uzdravením, Pán na ich dozeral s milosrdenstvom aj prísnosťou.16,10 Ex 12,37; Nm 11,21; 14,26-35; Sir 46,8 11 Keby bol čo len jeden tvrdošijný, bolo by divom, žeby ušiel trestu. Lebo u Pána je milosrdenstvo i hnev, on je rovnako mocný, keď odpúšťa i keď vylieva hnev.16,11-12 Sir 5,6n; 12,6 12 Aké veľké je jeho zľutovanie, také je aj jeho pokarhanie; súdiť bude človeka podľa jeho skutkov. 13 Hriešnik neunikne so svojou korisťou, ale vytrvalosť zbožného nebude sklamaná. 14 On uzná každý čin milosrdenstva, každý dostane podľa svojich skutkov.16,14 Var. + 15 Pán zatvrdil faraóna, aby ho nepoznal, aby sa pod nebom zjavili jeho činy. 16 Celému tvorstvu sa stalo zjavné jeho milosrdenstvo, keď svoje svetlo i tmu rozdelil ľudským bytostiam.16,14 Sir 2,8 17 Nepovedz: „Ukryjem sa pred Pánom, kto z výšin sa na mňa rozpamätá? Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná, veď čože som ja v nesmiernom tvorstve?“16,17 Ž 139,7-12; Múd 1,7n; Sir 17,15; 42,18.20 18 Hľa, samo nebo, ba najvyššie nebesia, priepasť i zem sa budú triasť, keď ich on navštívi.16,18 Var. + Celý svet vznikol a jestvuje podľa jeho vôle.16,18-19 Ž 104,32 19 I vrchy a základy zeme sa zachvejú strachom, keď na ne pozrie. 20 Srdce o tom nebude uvažovať. Kto bude hĺbať o jeho cestách? 21 Ako smršť, ktorú človek neuzrie, tak väčšina jeho činov zostáva utajená.16,21 Var. – v. 21.16,21 Jn 3,8 22 Kto bude hlásať skutky spravodlivosti? Alebo kto sa ich dočká? Veď splnenie zmluvy je ďaleko16,22 Var. + a zistenie všetkého až na konci.. 23 Takto zmýšľa obmedzený človek, nerozumný a blúdiaci muž uvažuje o bláznivých veciach.16,23 Ž 14,1 Stvorenie človeka
24 Dieťa moje, počúvaj ma a oboznamuj sa s múdrosťou, vo svojom srdci sa prikloň k mojim slovám. 25 Dôkladne ťa oboznámim s náukou a odovzdám ti všetky vedomosti. 26 Od začiatku Pánove diela zodpovedali jeho zámerom, od stvorenia im určil miesto.16,26–17,10 Gn 1,1-31; Ž 104,1-31 27 Naveky usporiadal svoje diela a podľa druhov určil ich ríše. Nepoznali hlad ani únavu, neustala ich činnosť.16,27 Iz 40,26 28 Nijaké z nich neutláčalo to blízke a nikdy neboli neposlušné voči Pánovmu slovu. 29 Potom Pán pohliadol na zem a naplnil ju dobrými darmi. 30 Povrch zeme pokryl najrozmanitejšími formami života a všetko sa do nej vráti.16,30 Gn 1,20-25; Ž 104,29