Predchádzajúca kapitola

8. kapitola

1Keď zostúpil z vrchu, išlo za Ním mnoho národa. 2A hľa, prišiel k Nemu malomocný, poklonil sa Mu a povedal: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 3Isus vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý. A hneď bol očistený od svojho malomocenstva. 4Potom mu Isus hovorí: Hľaď, aby si to nikomu nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a na svedectvo im obetuj dar, ktorý nariadil Mojžiš. 5Keď vošiel do Kafarnaumu, pristúpil k Nemu stotník, prosil Ho a povedal: 6Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi. 7A Isus mu hovorí: Ja prídem a uzdravím ho. 8Ale stotník Mu povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a môj sluha sa uzdraví. 9Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mne sú podriadení vojaci. Keď poviem jednému: Choď! - ide, a inému: Poď! - príde a svojmu otrokovi: Urob to! - urobí to. 10Keď to Isus počul, zadivil sa a povedal tým, čo išli za Ním: Veru, hovorím vám, u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 11No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v Kráľovstve nebeskom, 12ale synovia Kráľovstva budú vyhodení do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 13A stotníkovi Isus povedal: Choď a ako si veril, nech sa ti stane! A v tom čase bol jeho sluha uzdravený. 14A keď Isus prišiel do Petrovho domu, uvidel jeho svokru ležať s horúčkou. 15Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; a (ona) vstala a posluhovala Mu. 16Keď sa zvečerilo, priviedli k Nemu mnohých démonmi posadnutých. I vyhnal duchov slovom a uzdravil všetkých chorých, 17aby sa tak splnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý hovorí: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. 18Keď Isus videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal (učeníkom) preplaviť sa na druhú stranu. 19I prišiel nejaký zákonník a povedal Mu: Učiteľ, budem Ťa nasledovať, kam len pôjdeš. 20A Isus mu hovorí: Líšky majú nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. 21Iný z Jeho učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca. 22Ale Isus mu povedal: Nasleduj ma, a prenechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych. 23A keď nastúpil na loď, nasledovali Ho Jeho učeníci. 24A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prekrývali loď. On však spal. 25I pristúpili Jeho učeníci, zobudili Ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme! 26I povedal im: Čo sa bojíte, maloverní? Nato vstal, pohrozil vetrom i moru, a zavládlo hlboké ticho. 27A ľudia sa divili a hovorili: Kto je Ten, že Ho vetry i more poslúchajú? 28A keď prišiel na druhý breh, do krajiny Gadarčanov, stretli Ho dvaja démonmi posadnutí, ktorí vyšli z hrobiek, natoľko zúriví, že sa nikto neodvážil prejsť po tejto ceste. 29A hľa, skríkli a hovorili: Čo ťa do nás, Isus, Syn Boží? Prišiel si sem predčasne nás mučiť? 30Neďaleko nich pásla sa veľká črieda svíň. 31Tu démoni Ho prosili a hovorili: Ak nás už vyháňaš, dovoľ nám vojsť do čriedy svíň. 32I povedal im: Choďte! Oni vyšli a vošli do čriedy svíň. A hľa, celá črieda svíň sa rútila dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. 33Pastieri ušli, prišli do mesta a vyrozprávali všetko, aj o posadnutých démonmi. 34Tu celé mesto vyšlo v ústrety Isusovi a keď Ho uzreli, prosili Ho, aby odišiel z ich kraja.