1. kapitola
Evanjelium podľa Lukáša
1Keďže sa mnohí podujali vyrozprávať udalosti, ktoré sa medzi nami naozaj stali,2ako nám ich podali tí, ktorí boli od počiatku očitými svedkami a stali sa služobníkmi Slova,3rozhodol som sa aj ja, keďže som všetko od počiatku dôkladne preskúmal, rad-radom napísať ti to, vznešený Teofil,4aby si poznal základ učenia, ktorému ťa boli učili.5Za dní Herodesa, judského kráľa, bol istý kňaz menom Zachariáš, z týždennej triedy Abiášovej. Jeho žena bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta.6Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa všetkých Pánových prikázaní a ustanovení.7Nemali však deti, pretože Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku.8I stalo sa, keď on konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy,9že podľa obyčaje kňazskej služby losovaním mu pripadlo, aby vošiel do chrámu Pánovho a priniesol kadidlovú obetu.10A všetko množstvo ľudu v hodinu kadidlovej obety sa modlilo vonku.11Tu sa mu zjavil anjel Pána, ktorý stál po pravej strane oltára kadidlovej obety.12Ako ho Zachariáš uvidel, preľakol sa a zmocnil sa ho strach.13Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, pretože tvoja modlitba bola vypočutá; a tvoja žena Alžbeta porodí ti syna a dáš mu meno Ján.14Bude ti na radosť a potešenie a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia.15Veď bude veľký pred Hospodinom, vína a opojného nápoja nebude piť a Duchom Svätým bude naplnený ešte v lone svojej matky.16Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu.17On sám pôjde pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, aby tak pripravil Pánovi dokonalý ľud.18A Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď som starý a moja žena je v pokročilom veku.19Anjel mu odpovedal a hovoril: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a toto ti zvestovať.20A hľa, onemieš a nebudeš môcť prehovoriť až do dňa, v ktorom sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia vo svojom čase.21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme.22Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a tak poznali, že mal v chráme videnie. I dával im znaky a zostal nemý.23Len čo sa skončili dni jeho (kňazskej) služby, vrátil sa do svojho domu.24Po týchto dňoch jeho žena Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov, lebo si hovorila:25Takto mi urobil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.26Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret,27k Panne, zasnúbenej mužovi, ktorý sa menoval Jozef a bol z Dávidovho domu; a meno Panny bolo Mária.28A keď k nej anjel vstúpil, povedal: Buď pozdravená, blahodaťou obdarená, Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami.29Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, čo tento pozdrav znamená.30Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla blahodať u Boha.31Hľa, počneš v lone, porodíš Syna a dáš Mu meno Isus.32Ten bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať, a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.33Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca.34A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, keď ja muža neznám?35Odpovedal jej anjel a riekol: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to Sväté, čo sa z teba narodí, bude sa volať Syn Boží.36Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala syna vo svojej starobe a je už v šiestom mesiaci.37Lebo Bohu nič nie je nemožné.38Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej.39V tie dni vstala Mária a hneď sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho.40I vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.41Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, s radosťou sa pohlo dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý.42I zvolala mocným hlasom a povedala: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života!43A odkiaľ to mám, že matka môjho Pána prichádza ku mne?44Lebo, hľa, len čo zaznel hlas tvojho pozdravu v mojich ušiach, s radosťou sa pohlo dieťa v mojom lone.45Blažená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej hovoril Pán.46Vtedy prehovorila Mária: Velebí moja duša Hospodina47a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi,48že zhliadol na poníženosť svojej služobnice, pretože, hľa, odteraz blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.49Lebo veľké veci mi urobil Mocný, a sväté je Jeho meno.50A Jeho milosť je s tými, čo sa Ho boja, z pokolenia na pokolenie.51Dokázal silu svojím ramenom, rozprášil pyšných zmýšľaním ich sŕdc;52mocnárov zvrhol z trónov a povýšil ponížených.53Hladných nasýtil dobrotami a bohatých poslal preč naprázdno.54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosť,55ako hovoril našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.56Avšak Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.57Alžbete sa však naplnil čas, aby porodila; i porodila syna.58A keď jej susedia a príbuzní počuli, ako jej Pán preukázal veľkú milosť, radovali sa s ňou.59I stalo sa na ôsmy deň, že prišli obrezať dieťatko a nazývali ho menom jeho otca – Zachariáš.60Tu sa ozvala jeho matka a povedala: Nie, bude sa volať Ján.61Oni nato: Veď v tvojom príbuzenstve nie je nikto, kto by sa tak volal.62Dávali znamenie jeho otcovi, ako by ho chcel pomenovať.63On si však pýtal tabuľku a napísal: Ján bude jeho meno. A všetci sa tomu divili.64Hneď nato sa mu otvorili ústa a rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha.65I prišiel strach na všetkých ich susedov a po celom hornatom kraji Judska sa rozprávalo o týchto udalostiach.66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? A ruka Pánova bola s ním.67A Zachariáš, jeho otec, bol naplnený Duchom Svätým, prorokoval a hovoril:68Požehnaný je Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu.69A vyzdvihol nám moc spasenia v dome svojho služobníka Dávida,70ako hovoril ústami svojich svätých odvekých prorokov,71že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, ktorí nás nenávidia.72Aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú Zmluvu,73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nám dá,74aby sme Mu vyslobodení z ruky nepriateľov bez strachu75slúžili v zbožnosti a spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni svojho života.76A ty, dieťa, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripravovať Mu cesty,77dať poznať Jeho ľuďom spásu v odpúšťaní ich hriechov,78pre milosrdné vnútro nášho Boha, ktorým nás navštívi Východ z výsosti,79aby osvietil tých, čo sedia vo tme a tôni smrti, a aby naše kroky upriamil na cestu pokoja.80Dieťa však rástlo a mocnelo na duchu. Žilo na púšti až do dňa svojho verejného vystúpenia pred Izraelom.