1. kapitola
1 Keďže sa mnohí podujali vyrozprávať udalosti, ktoré sa medzi nami naozaj stali, 2 ako nám ich podali tí, ktorí boli od počiatku očitými svedkami a stali sa služobníkmi Slova, 3 rozhodol som sa aj ja, keďže som všetko od počiatku dôkladne preskúmal, rad-radom napísať ti to, vznešený Teofil, 4 aby si poznal základ učenia, ktorému ťa boli učili. 5 Za dní Herodesa, judského kráľa, bol istý kňaz menom Zachariáš, z týždennej triedy Abiášovej. Jeho žena bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa všetkých Pánových prikázaní a ustanovení. 7 Nemali však deti, pretože Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 I stalo sa, keď on konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9 že podľa obyčaje kňazskej služby losovaním mu pripadlo, aby vošiel do chrámu Pánovho a priniesol kadidlovú obetu. 10 A všetko množstvo ľudu v hodinu kadidlovej obety sa modlilo vonku. 11 Tu sa mu zjavil anjel Pána, ktorý stál po pravej strane oltára kadidlovej obety. 12 Ako ho Zachariáš uvidel, preľakol sa a zmocnil sa ho strach. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, pretože tvoja modlitba bola vypočutá; a tvoja žena Alžbeta porodí ti syna a dáš mu meno Ján. 14 Bude ti na radosť a potešenie a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia. 15 Veď bude veľký pred Hospodinom, vína a opojného nápoja nebude piť a Duchom Svätým bude naplnený ešte v lone svojej matky. 16 Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 On sám pôjde pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, aby tak pripravil Pánovi dokonalý ľud. 18 A Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď som starý a moja žena je v pokročilom veku. 19 Anjel mu odpovedal a hovoril: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a toto ti zvestovať. 20 A hľa, onemieš a nebudeš môcť prehovoriť až do dňa, v ktorom sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia vo svojom čase. 21 Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22 Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a tak poznali, že mal v chráme videnie. I dával im znaky a zostal nemý. 23 Len čo sa skončili dni jeho (kňazskej) služby, vrátil sa do svojho domu. 24 Po týchto dňoch jeho žena Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov, lebo si hovorila: 25 Takto mi urobil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. 26 Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, 27 k Panne, zasnúbenej mužovi, ktorý sa menoval Jozef a bol z Dávidovho domu; a meno Panny bolo Mária. 28 A keď k nej anjel vstúpil, povedal: Buď pozdravená, blahodaťou obdarená, Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami. 29 Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, čo tento pozdrav znamená. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla blahodať u Boha. 31 Hľa, počneš v lone, porodíš Syna a dáš Mu meno Isus. 32 Ten bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať, a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. 34 A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, keď ja muža neznám? 35 Odpovedal jej anjel a riekol: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to Sväté, čo sa z teba narodí, bude sa volať Syn Boží. 36 Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala syna vo svojej starobe a je už v šiestom mesiaci. 37 Lebo Bohu nič nie je nemožné. 38 Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. 39 V tie dni vstala Mária a hneď sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40 I vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, s radosťou sa pohlo dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 I zvolala mocným hlasom a povedala: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! 43 A odkiaľ to mám, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Lebo, hľa, len čo zaznel hlas tvojho pozdravu v mojich ušiach, s radosťou sa pohlo dieťa v mojom lone. 45 Blažená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej hovoril Pán. 46 Vtedy prehovorila Mária: Velebí moja duša Hospodina 47 a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženosť svojej služobnice, pretože, hľa, odteraz blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. 49 Lebo veľké veci mi urobil Mocný, a sväté je Jeho meno. 50 A Jeho milosť je s tými, čo sa Ho boja, z pokolenia na pokolenie. 51 Dokázal silu svojím ramenom, rozprášil pyšných zmýšľaním ich sŕdc; 52 mocnárov zvrhol z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nasýtil dobrotami a bohatých poslal preč naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosť, 55 ako hovoril našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56 Avšak Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57 Alžbete sa však naplnil čas, aby porodila; i porodila syna. 58 A keď jej susedia a príbuzní počuli, ako jej Pán preukázal veľkú milosť, radovali sa s ňou. 59 I stalo sa na ôsmy deň, že prišli obrezať dieťatko a nazývali ho menom jeho otca – Zachariáš. 60 Tu sa ozvala jeho matka a povedala: Nie, bude sa volať Ján. 61 Oni nato: Veď v tvojom príbuzenstve nie je nikto, kto by sa tak volal. 62 Dávali znamenie jeho otcovi, ako by ho chcel pomenovať. 63 On si však pýtal tabuľku a napísal: Ján bude jeho meno. A všetci sa tomu divili. 64 Hneď nato sa mu otvorili ústa a rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65 I prišiel strach na všetkých ich susedov a po celom hornatom kraji Judska sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66 A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? A ruka Pánova bola s ním. 67 A Zachariáš, jeho otec, bol naplnený Duchom Svätým, prorokoval a hovoril: 68 Požehnaný je Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu. 69 A vyzdvihol nám moc spasenia v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako hovoril ústami svojich svätých odvekých prorokov, 71 že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, ktorí nás nenávidia. 72 Aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú Zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nám dá, 74 aby sme Mu vyslobodení z ruky nepriateľov bez strachu 75 slúžili v zbožnosti a spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni svojho života. 76 A ty, dieťa, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripravovať Mu cesty, 77 dať poznať Jeho ľuďom spásu v odpúšťaní ich hriechov, 78 pre milosrdné vnútro nášho Boha, ktorým nás navštívi Východ z výsosti, 79 aby osvietil tých, čo sedia vo tme a tôni smrti, a aby naše kroky upriamil na cestu pokoja. 80 Dieťa však rástlo a mocnelo na duchu. Žilo na púšti až do dňa svojho verejného vystúpenia pred Izraelom.