1. kapitola
Evanjelium podľa Lukáša
1Keďže sa mnohí podujali vyrozprávať udalosti, ktoré sa medzi nami naozaj stali, 2ako nám ich podali tí, ktorí boli od počiatku očitými svedkami a stali sa služobníkmi Slova, 3rozhodol som sa aj ja, keďže som všetko od počiatku dôkladne preskúmal, rad-radom napísať ti to, vznešený Teofil, 4aby si poznal základ učenia, ktorému ťa boli učili. 5Za dní Herodesa, judského kráľa, bol istý kňaz menom Zachariáš, z týždennej triedy Abiášovej. Jeho žena bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa všetkých Pánových prikázaní a ustanovení. 7Nemali však deti, pretože Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8I stalo sa, keď on konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9že podľa obyčaje kňazskej služby losovaním mu pripadlo, aby vošiel do chrámu Pánovho a priniesol kadidlovú obetu. 10A všetko množstvo ľudu v hodinu kadidlovej obety sa modlilo vonku. 11Tu sa mu zjavil anjel Pána, ktorý stál po pravej strane oltára kadidlovej obety. 12Ako ho Zachariáš uvidel, preľakol sa a zmocnil sa ho strach. 13Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, pretože tvoja modlitba bola vypočutá; a tvoja žena Alžbeta porodí ti syna a dáš mu meno Ján. 14Bude ti na radosť a potešenie a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia. 15Veď bude veľký pred Hospodinom, vína a opojného nápoja nebude piť a Duchom Svätým bude naplnený ešte v lone svojej matky. 16Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu. 17On sám pôjde pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, aby tak pripravil Pánovi dokonalý ľud. 18A Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď som starý a moja žena je v pokročilom veku. 19Anjel mu odpovedal a hovoril: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a toto ti zvestovať. 20A hľa, onemieš a nebudeš môcť prehovoriť až do dňa, v ktorom sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia vo svojom čase. 21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a tak poznali, že mal v chráme videnie. I dával im znaky a zostal nemý. 23Len čo sa skončili dni jeho (kňazskej) služby, vrátil sa do svojho domu. 24Po týchto dňoch jeho žena Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov, lebo si hovorila: 25Takto mi urobil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. 26Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, 27k Panne, zasnúbenej mužovi, ktorý sa menoval Jozef a bol z Dávidovho domu; a meno Panny bolo Mária. 28A keď k nej anjel vstúpil, povedal: Buď pozdravená, blahodaťou obdarená, Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami. 29Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, čo tento pozdrav znamená. 30Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla blahodať u Boha. 31Hľa, počneš v lone, porodíš Syna a dáš Mu meno Isus. 32Ten bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať, a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. 34A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, keď ja muža neznám? 35Odpovedal jej anjel a riekol: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to Sväté, čo sa z teba narodí, bude sa volať Syn Boží. 36Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala syna vo svojej starobe a je už v šiestom mesiaci. 37Lebo Bohu nič nie je nemožné. 38Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. 39V tie dni vstala Mária a hneď sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40I vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, s radosťou sa pohlo dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42I zvolala mocným hlasom a povedala: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! 43A odkiaľ to mám, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Lebo, hľa, len čo zaznel hlas tvojho pozdravu v mojich ušiach, s radosťou sa pohlo dieťa v mojom lone. 45Blažená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej hovoril Pán. 46Vtedy prehovorila Mária: Velebí moja duša Hospodina 47a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48že zhliadol na poníženosť svojej služobnice, pretože, hľa, odteraz blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. 49Lebo veľké veci mi urobil Mocný, a sväté je Jeho meno. 50A Jeho milosť je s tými, čo sa Ho boja, z pokolenia na pokolenie. 51Dokázal silu svojím ramenom, rozprášil pyšných zmýšľaním ich sŕdc; 52mocnárov zvrhol z trónov a povýšil ponížených. 53Hladných nasýtil dobrotami a bohatých poslal preč naprázdno. 54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosť, 55ako hovoril našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56Avšak Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Alžbete sa však naplnil čas, aby porodila; i porodila syna. 58A keď jej susedia a príbuzní počuli, ako jej Pán preukázal veľkú milosť, radovali sa s ňou. 59I stalo sa na ôsmy deň, že prišli obrezať dieťatko a nazývali ho menom jeho otca – Zachariáš. 60Tu sa ozvala jeho matka a povedala: Nie, bude sa volať Ján. 61Oni nato: Veď v tvojom príbuzenstve nie je nikto, kto by sa tak volal. 62Dávali znamenie jeho otcovi, ako by ho chcel pomenovať. 63On si však pýtal tabuľku a napísal: Ján bude jeho meno. A všetci sa tomu divili. 64Hneď nato sa mu otvorili ústa a rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65I prišiel strach na všetkých ich susedov a po celom hornatom kraji Judska sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? A ruka Pánova bola s ním. 67A Zachariáš, jeho otec, bol naplnený Duchom Svätým, prorokoval a hovoril: 68Požehnaný je Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu. 69A vyzdvihol nám moc spasenia v dome svojho služobníka Dávida, 70ako hovoril ústami svojich svätých odvekých prorokov, 71že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, ktorí nás nenávidia. 72Aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú Zmluvu, 73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nám dá, 74aby sme Mu vyslobodení z ruky nepriateľov bez strachu 75slúžili v zbožnosti a spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni svojho života. 76A ty, dieťa, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripravovať Mu cesty, 77dať poznať Jeho ľuďom spásu v odpúšťaní ich hriechov, 78pre milosrdné vnútro nášho Boha, ktorým nás navštívi Východ z výsosti, 79aby osvietil tých, čo sedia vo tme a tôni smrti, a aby naše kroky upriamil na cestu pokoja. 80Dieťa však rástlo a mocnelo na duchu. Žilo na púšti až do dňa svojho verejného vystúpenia pred Izraelom.