6. kapitola
1Dbajte na to, aby ste svoj milodar nedávali pred ľuďmi len preto, aby vás videli, inak nemáte odmenu od vášho Otca, ktorý je v nebesiach. 2Keď teda dávaš milodar, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru, hovorím vám: Už majú svoju odplatu. 3Ale keď ty dávaš milodar, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá, 4aby tvoj milodar zostal v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. 5A keď sa modlíš, nebuď ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlia v synagógach a na rohoch námestí, aby sa ukázali ľuďom. Veru, hovorím vám: Už majú svoju odplatu. 6Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. 7Keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8Nebuďte im teda podobní! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte. 9Vy sa teda modlite takto: Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje, 10príď Kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na Zemi. 11Chlieb náš každodenný daj nám dnes 12a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom. 13A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého. Lebo Tvoje je Kráľovstvo, i moc, i sláva na veky. Amin. 14Lebo ak odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. 15Ale ak neodpustíte ľuďom ich previnenia, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše previnenia. 16Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Predstierajú skormútenú tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už majú svoju odplatu. 17Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy svoju tvár, 18aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. 19Nezhromažďujte pre seba poklady na Zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú. 20Ale zhromažďujte pre seba poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničia a kde sa zlodeji neprekopávajú a nekradnú. 21Lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. 22Lampou tela je oko. Ak je teda tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude svetlé. 23Ale ak je tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude v tme. Keď teda svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, aká veľká je sama tma?! 24Nikto nemôže dvom pánom slúžiť; lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridržiavať a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone. 25Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a čo budete piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac ako odev? 26Pozrite sa na nebeských vtákov! Ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, ale váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27Kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť vek čo i len o jediný lakeť? 28A prečo ste takí ustarostení o odev? Pozrite sa na poľné ľalie ako rastú! Nenamáhajú sa ani nepradú; 29no hovorím vám, ani Šalamún vo všetkej svojej sláve nebol zaodetý tak, ako jedna z nich. 30Keď teda Boh tak oblieka poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či tým viac neoblečie vás, maloverní? 31Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čo si oblečieme? 32Veď toto všetko hľadajú pohania. A váš nebeský Otec vie, že toto všetko potrebujete. 33Ale hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a všetko toto vám bude pridané. 34Preto nebuďte ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa o seba postará. Dosť má každý deň vlastného trápenia.