26. kapitola
1 Keď Isus skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2 Viete, že o dva dni bude Pascha a Syn človeka bude vydaný na ukrižovanie. 3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi, zákonníci a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4 a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Isusa a zabijú Ho. 5 Hovorili však: Ale nie vo Sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. 6 bol Isus v Betánii, v dome Šimona Malomocného, 7 pristúpila k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala ho na Jeho hlavu, keď sedel za stolom. 8 Keď to videli Jeho učeníci, namrzeli sa a povedali: Načo také plytvanie? 9 Lebo tento drahocenný olej sa mohol draho predať a rozdať chudobným. 10 Isus tomu rozumel a povedal im: Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. 11 Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12 Keď vyliala tento drahocenný olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. 13 Veru, hovorím vám, kdekoľvek na svete sa bude zvestovať toto Evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila. 14 Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: 15 Čo ste mi ochotní dať a ja vám Ho vydám? Oni mu vyplatili tridsať strieborných. 16 A odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho vydal. 17 V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Isusovi a hovorili Mu: Kde chceš, aby sme Ti pripravili jesť Paschu? 18 On odpovedal: Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ hovorí: Môj čas je blízko; u teba oslávim Paschu so svojimi učeníkmi. 19 A učeníci urobili, ako im Isus prikázal, a pripravili Paschu. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jedli, povedal: Veru, hovorím vám, jeden z vás ma zradí. 22 Veľmi sa zarmútili a začali Mu jeden po druhom hovoriť: Či som to ja, Pane? 23 On odpovedal: Kto so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka totiž ide, ako je o Ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil. 25 Nato sa ozval Judáš, ktorý Ho zrádzal a povedal: Či som to ja, Učiteľ? Hovorí mu: Ty si to povedal. 26 A keď jedli, vzal Isus chlieb, dobrorečil, lámal ho, dával učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo. 27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dával im a hovoril: Pite z neho všetci, 28 lebo toto je moja krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám však, že odteraz už nebudem piť z toho plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v Kráľovstve svojho Otca. 30 A keď zaspievali chválospev, vystúpili na Olivovú horu. Vtedy im Isus povedal: 31 Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. 32 Ale po svojom zmŕtvychvstaní predídem vás do Galiley. 33 Nato sa ozval Peter a povedal Mu: Aj keby sa všetci na Tebe pohoršili, ja sa nikdy nepohorším. 34 Isus mu povedal: Veru, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. 35 Peter Mu hovorí: Aj keby som mal zomrieť s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne povedali aj ostatní učeníci. 36 Vtedy Isus prišiel s nimi na miesto, ktoré sa volá Getsimani a hovoril učeníkom: Seďte tu, kým odídem tamto a pomodlím sa. 37 A keď vzal so sebou Petra i dvoch synov Zebedejových, začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38 Vtedy im Isus povedal: Moja duša je veľmi smutná, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou. 39 A keď trochu poodišiel, padol na tvár, modlil sa a hovoril: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40 Nato prišiel k učeníkom, našiel ich spať. A povedal Petrovi: To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce odhodlaný, ale telo slabé. 42 Keď znovu druhý ráz odišiel, modlil sa a hovoril: Otče môj, ak ma nemôže minúť tento kalich, aby som ho nepil, nech sa stane Tvoja vôľa. 43 A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy. 44 A tak ich nechal, znovu odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Vtedy prišiel k svojim učeníkom a hovoril im: Vy ešte spíte a odpočívate! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. 47 A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Jeho zradca im dal znamenie a hovoril: Koho pobozkám, to je On, Toho chyťte! 49 Hneď nato pristúpil k Isusovi a povedal: Buď pozdravený, Učiteľ! A pobozkal Ho. 50 Isus mu však povedal: Priateľu, či nato si prišiel? Vtedy pristúpili, položili na Isusa ruky a zmocnili sa Ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Isusom, vystrel ruku, vytasil svoj meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52 Nato mu Isus povedal: Vráť meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš, že nemôžem teraz požiadať svojho Otca, aby mi poslal viac ako dvanásť légií anjelov? 54 Ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak má stať? 55 V tej hodine povedal Isus zástupom: Vyšli ste ma zlapať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Denne som sedával pri vás v chráme a učil, ale nezajali ste ma. 56 Toto všetko sa však stalo, aby sa splnili Písma prorokov. Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli. 57 Tí, čo zajali Isusa, odviedli Ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58 Peter Ho však zďaleka nasledoval až po nádvorie veľkňaza. A keď vošiel dnu, sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. 59 Veľkňazi, starší a celá Veľrada hľadali krivé svedectvo proti Isusovi, aby Ho mohli usmrtiť, 60 ale nenašli. A hoci predstupovalo mnoho falošných svedkov, ani tak nenašli. Napokon však predstúpili dvaja falošní svedkovia 61 a povedali: Tento povedal: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho postaviť. 62 Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš, čo títo svedčia proti Tebe? 63 Isus však mlčal. A veľkňaz Mu povedal: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Christos, Syn Boží. 64 Isus mu odpovedal: Ty si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65 Vtedy si kňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! 66 Čo na to poviete? Oni odpovedali: Zaslúži si smrť. 67 Potom Mu pľuli do tváre a bili Ho päsťami. Iní Ho tĺkli palicami 68 a hovorili: Prorokuj nám, Christe, kto ťa udrel! 69 Peter sedel vonku na nádvorí. Jedna slúžka prišla k nemu a hovorila: Aj ty si bol s Isusom Galilejským! 70 Ale on pred všetkými zaprel a povedal: Neviem, o čom hovoríš. 71 Keď však vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Aj tento bol tam s Isusom Nazaretským. 72 A on znova zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka. 73 O chvíľu pristúpili tí, čo tam stáli a povedali Petrovi: Veru, aj ty si jeden z nich! Lebo aj tvoje nárečie ťa prezrádza! 74 Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka! A hneď zaspieval kohút. 75 I rozpomenul sa Peter na slovo Isusovo, ktoré mu povedal: Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel von a horko zaplakal.
Otvoriť ponuku pre čitateľov biblia.sk