26. kapitola
1Keď Isus skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2Viete, že o dva dni bude Pascha a Syn človeka bude vydaný na ukrižovanie. 3Vtedy sa zhromaždili veľkňazi, zákonníci a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Isusa a zabijú Ho. 5Hovorili však: Ale nie vo Sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. 6bol Isus v Betánii, v dome Šimona Malomocného, 7pristúpila k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala ho na Jeho hlavu, keď sedel za stolom. 8Keď to videli Jeho učeníci, namrzeli sa a povedali: Načo také plytvanie? 9Lebo tento drahocenný olej sa mohol draho predať a rozdať chudobným. 10Isus tomu rozumel a povedal im: Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. 11Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12Keď vyliala tento drahocenný olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. 13Veru, hovorím vám, kdekoľvek na svete sa bude zvestovať toto Evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila. 14Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: 15Čo ste mi ochotní dať a ja vám Ho vydám? Oni mu vyplatili tridsať strieborných. 16A odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho vydal. 17V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Isusovi a hovorili Mu: Kde chceš, aby sme Ti pripravili jesť Paschu? 18On odpovedal: Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ hovorí: Môj čas je blízko; u teba oslávim Paschu so svojimi učeníkmi. 19A učeníci urobili, ako im Isus prikázal, a pripravili Paschu. 20Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21Keď jedli, povedal: Veru, hovorím vám, jeden z vás ma zradí. 22Veľmi sa zarmútili a začali Mu jeden po druhom hovoriť: Či som to ja, Pane? 23On odpovedal: Kto so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. 24Syn človeka totiž ide, ako je o Ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil. 25Nato sa ozval Judáš, ktorý Ho zrádzal a povedal: Či som to ja, Učiteľ? Hovorí mu: Ty si to povedal. 26A keď jedli, vzal Isus chlieb, dobrorečil, lámal ho, dával učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo. 27Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dával im a hovoril: Pite z neho všetci, 28lebo toto je moja krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29Hovorím vám však, že odteraz už nebudem piť z toho plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v Kráľovstve svojho Otca. 30A keď zaspievali chválospev, vystúpili na Olivovú horu. Vtedy im Isus povedal: 31Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. 32Ale po svojom zmŕtvychvstaní predídem vás do Galiley. 33Nato sa ozval Peter a povedal Mu: Aj keby sa všetci na Tebe pohoršili, ja sa nikdy nepohorším. 34Isus mu povedal: Veru, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. 35Peter Mu hovorí: Aj keby som mal zomrieť s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne povedali aj ostatní učeníci. 36Vtedy Isus prišiel s nimi na miesto, ktoré sa volá Getsimani a hovoril učeníkom: Seďte tu, kým odídem tamto a pomodlím sa. 37A keď vzal so sebou Petra i dvoch synov Zebedejových, začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38Vtedy im Isus povedal: Moja duša je veľmi smutná, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou. 39A keď trochu poodišiel, padol na tvár, modlil sa a hovoril: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40Nato prišiel k učeníkom, našiel ich spať. A povedal Petrovi: To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? 41Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce odhodlaný, ale telo slabé. 42Keď znovu druhý ráz odišiel, modlil sa a hovoril: Otče môj, ak ma nemôže minúť tento kalich, aby som ho nepil, nech sa stane Tvoja vôľa. 43A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy. 44A tak ich nechal, znovu odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45Vtedy prišiel k svojim učeníkom a hovoril im: Vy ešte spíte a odpočívate! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. 47A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48Jeho zradca im dal znamenie a hovoril: Koho pobozkám, to je On, Toho chyťte! 49Hneď nato pristúpil k Isusovi a povedal: Buď pozdravený, Učiteľ! A pobozkal Ho. 50Isus mu však povedal: Priateľu, či nato si prišiel? Vtedy pristúpili, položili na Isusa ruky a zmocnili sa Ho. 51A hľa, jeden z tých, čo boli s Isusom, vystrel ruku, vytasil svoj meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52Nato mu Isus povedal: Vráť meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53Alebo si myslíš, že nemôžem teraz požiadať svojho Otca, aby mi poslal viac ako dvanásť légií anjelov? 54Ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak má stať? 55V tej hodine povedal Isus zástupom: Vyšli ste ma zlapať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Denne som sedával pri vás v chráme a učil, ale nezajali ste ma. 56Toto všetko sa však stalo, aby sa splnili Písma prorokov. Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli. 57Tí, čo zajali Isusa, odviedli Ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58Peter Ho však zďaleka nasledoval až po nádvorie veľkňaza. A keď vošiel dnu, sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. 59Veľkňazi, starší a celá Veľrada hľadali krivé svedectvo proti Isusovi, aby Ho mohli usmrtiť, 60ale nenašli. A hoci predstupovalo mnoho falošných svedkov, ani tak nenašli. Napokon však predstúpili dvaja falošní svedkovia 61a povedali: Tento povedal: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho postaviť. 62Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš, čo títo svedčia proti Tebe? 63Isus však mlčal. A veľkňaz Mu povedal: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Christos, Syn Boží. 64Isus mu odpovedal: Ty si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65Vtedy si kňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! 66Čo na to poviete? Oni odpovedali: Zaslúži si smrť. 67Potom Mu pľuli do tváre a bili Ho päsťami. Iní Ho tĺkli palicami 68a hovorili: Prorokuj nám, Christe, kto ťa udrel! 69Peter sedel vonku na nádvorí. Jedna slúžka prišla k nemu a hovorila: Aj ty si bol s Isusom Galilejským! 70Ale on pred všetkými zaprel a povedal: Neviem, o čom hovoríš. 71Keď však vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Aj tento bol tam s Isusom Nazaretským. 72A on znova zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka. 73O chvíľu pristúpili tí, čo tam stáli a povedali Petrovi: Veru, aj ty si jeden z nich! Lebo aj tvoje nárečie ťa prezrádza! 74Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka! A hneď zaspieval kohút. 75I rozpomenul sa Peter na slovo Isusovo, ktoré mu povedal: Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel von a horko zaplakal.