Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

1 A Isus im znova odpovedal v podobenstvách a hovoril: 2 Kráľovstvo nebeské je podobné človeku - kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 I poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov a hovoril: Povedzte pozvaným: Hľa, pripravil som obed, moje voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu. 5 Ale oni nedbali na to a odišli: jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom; 6 ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pozabíjali. 7 Keď to kráľ počul, rozhneval sa, poslal svoje vojská, tých vrahov zahubil a ich mesto spálil. 8 Vtedy hovorí svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli hodní. 9 Choďte na rázcestia a koho len nájdete, pozvite na svadbu. 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hosťami. 11 Keď však vošiel kráľ, aby si pozrel hostí, uvidel tam človeka neoblečeného do svadobného odevu. 12 I hovorí mu: Priateľu, ako si sem vošiel bez svadobného odevu? On však zanemel. 13 Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy aj ruky, vezmite ho a vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. 14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. 15 Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako Ho uchopiť v reči. 16 I poslali k Nemu svojich učeníkov s herodiánmi, aby hovorili: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi alebo nie? 18 Isus však poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi daňový peniaz. Oni Mu priniesli denár. 20 I hovorí im: Čí je tento obraz a nápis? Oni Mu hovoria: Cisárov. 21 Vtedy im hovorí: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie. 22 A keď to počuli, zadivili sa, nechali Ho a odišli. 23 V ten deň prišli k Nemu sadukeji, ktorí hovoria, že niet vzkriesenia, a pýtali sa Ho: 24 Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bezdetný, jeho brat si vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a keďže nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi. 26 Podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. 27 Napokon, po všetkých zomrela aj žena. 28 Ktorého z tých siedmych bude po zmŕtvychvstaní ženou? Veď ju mali všetci. 29 Isus im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma, ani Božiu moc. 30 Lebo pri vzkriesení sa neženia, ani nevydávajú, ale sú ako Boží anjeli v nebi. 31 A o vzkriesení mŕtvych, či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: 32 Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. 33 A keď to počuli zástupy, divili sa Jeho učeniu. 34 Keď farizeji počuli, že umlčal sadukejov, zišli sa dovedna. 35 A jeden z nich, znalec Zákona, pokúšal Ho a položil Mu otázku: 36 Učiteľ, ktoré prikázanie je najväčšie v Zákone? 37 Isus mu odpovedal: Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou i celou svojou mysľou. 38 Toto je prvé a najväčšie prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Miluj svojho blížneho ako seba samého. 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i proroci. 41 Keď sa farizeji zhromaždili, Isus sa ich opýtal a 42 hovoril: Čo si myslíte o Christovi? Čí syn je? Hovoria Mu: Dávidov. 43 Hovorí im: Akože Ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Povedal Pán môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým Ti nepoložím nepriateľov pod nohy? 45 Ak Ho teda Dávid nazýva Pánom, ako to, že je jeho synom? 46 A nikto Mu nedokázal odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto viac neodvážil vypytovať.