22. kapitola
1A Isus im znova odpovedal v podobenstvách a hovoril: 2Kráľovstvo nebeské je podobné človeku - kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3I poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. 4Opäť poslal iných sluhov a hovoril: Povedzte pozvaným: Hľa, pripravil som obed, moje voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu. 5Ale oni nedbali na to a odišli: jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom; 6ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pozabíjali. 7Keď to kráľ počul, rozhneval sa, poslal svoje vojská, tých vrahov zahubil a ich mesto spálil. 8Vtedy hovorí svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli hodní. 9Choďte na rázcestia a koho len nájdete, pozvite na svadbu. 10Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hosťami. 11Keď však vošiel kráľ, aby si pozrel hostí, uvidel tam človeka neoblečeného do svadobného odevu. 12I hovorí mu: Priateľu, ako si sem vošiel bez svadobného odevu? On však zanemel. 13Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy aj ruky, vezmite ho a vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. 14Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. 15Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako Ho uchopiť v reči. 16I poslali k Nemu svojich učeníkov s herodiánmi, aby hovorili: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. 17Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi alebo nie? 18Isus však poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19Ukážte mi daňový peniaz. Oni Mu priniesli denár. 20I hovorí im: Čí je tento obraz a nápis? Oni Mu hovoria: Cisárov. 21Vtedy im hovorí: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie. 22A keď to počuli, zadivili sa, nechali Ho a odišli. 23V ten deň prišli k Nemu sadukeji, ktorí hovoria, že niet vzkriesenia, a pýtali sa Ho: 24Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bezdetný, jeho brat si vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka. 25Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a keďže nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi. 26Podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. 27Napokon, po všetkých zomrela aj žena. 28Ktorého z tých siedmych bude po zmŕtvychvstaní ženou? Veď ju mali všetci. 29Isus im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma, ani Božiu moc. 30Lebo pri vzkriesení sa neženia, ani nevydávajú, ale sú ako Boží anjeli v nebi. 31A o vzkriesení mŕtvych, či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: 32Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. 33A keď to počuli zástupy, divili sa Jeho učeniu. 34Keď farizeji počuli, že umlčal sadukejov, zišli sa dovedna. 35A jeden z nich, znalec Zákona, pokúšal Ho a položil Mu otázku: 36Učiteľ, ktoré prikázanie je najväčšie v Zákone? 37Isus mu odpovedal: Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou i celou svojou mysľou. 38Toto je prvé a najväčšie prikázanie. 39Druhé je mu podobné: Miluj svojho blížneho ako seba samého. 40Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i proroci. 41Keď sa farizeji zhromaždili, Isus sa ich opýtal a 42hovoril: Čo si myslíte o Christovi? Čí syn je? Hovoria Mu: Dávidov. 43Hovorí im: Akože Ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44Povedal Pán môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým Ti nepoložím nepriateľov pod nohy? 45Ak Ho teda Dávid nazýva Pánom, ako to, že je jeho synom? 46A nikto Mu nedokázal odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto viac neodvážil vypytovať.