21. kapitola
1A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli až po Betfage na Olivovom vrchu, vtedy Isus poslal dvoch učeníkov 2a hovoril im: Choďte do dediny, čo je naproti vám, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte a priveďte mi ich. 3A keď vám niekto niečo povie, odpovedzte, že Pán ich potrebuje; a hneď ich pošle. 4Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané skrze proroka: 5Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ ti prichádza, tichý a sediaci na oslovi, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa. 6Učeníci odišli a urobili, ako im Isus prikázal. 7Priviedli oslicu aj osliatko, pokládli na ne svoje plášte a On sa na ne posadil. 8Veľký zástup prestieral na ceste svoje plášte, iní stínali vetvy zo stromov a stlali ich na cestu. 9Zástupy, ktoré išli pred Ním i za Ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach. 10A keď vstúpil do Jeruzalema, otriaslo to celým mestom a hovorili: Kto je Tento? 11Zástupy však hovorili: Tento je prorok Isus, z galilejského Nazareta. 12I vošiel Isus do Božieho chrámu a vyhnal všetkých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly, predavačom holubov lavice 13a hovoril im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, vy ste však z neho urobili pelech lotrov. 14I pristúpili k Nemu v chráme chromí a slepí a On ich uzdravoval. 15Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré urobil, a deti, ktoré hlasno volali v chráme a hovorili: Hosanna Synovi Dávidovmu!, nahnevali sa 16a povedali Mu: Počuješ, čo títo hovoria? Isus im však odpovedal: Áno! Nikdy ste nečítali: Z úst nemluvniat a dojčiat pripravil si si chválu? 17I zanechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval. 18Ráno, keď sa vracal do mesta, pocítil hlad. 19A keď videl pri ceste figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. I hovoril mu: Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie. A figovník hneď vyschol. 20Keď to učeníci videli, divili sa a hovorili: Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?! 21Isus im však odpovedal: Veru, hovorím vám, ak máte vieru a nepochybujete, nielen s figovníkom to urobíte, ale aj keď poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora!, stane sa. 22A všetko, o čo budete v modlitbe prosiť s vierou, dostanete. 23Keď vošiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a hovorili: Akou mocou toto robíš a kto Ti dal túto moc? 24Isus im však odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 25Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni uvažovali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? 26Ale ak povieme: Od ľudí, máme sa čo obávať zástupu, lebo všetci považujú Jána za proroka. 27I odpovedali Isusovi: Nevieme. A On im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. 28A čo si myslíte o tomto? Istý človek mal dvoch synov. I prišiel k prvému a povedal: Dieťa, choď dnes a pracuj v mojej vinici. 29On však odpovedal: Nechce sa mi. Potom to oľutoval a šiel. 30I pristúpil k druhému a povedal to isté. Ten však odpovedal: Idem, pane. Ale nešiel. 31Ktorý z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Hovoria Mu: Prvý. Isus im hovorí: Veru, hovorím vám, že mýtnici a smilnice vás predchádzajú do Kráľovstva Božieho. 32Lebo prišiel k vám Ján cestou spravodlivosti, ale neuverili ste mu. Avšak mýtnici a smilnice mu uverili. Vy však, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali, aby ste mu uverili. 33Počujte iné podobenstvo: Bol človek - hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vybudoval vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odišiel. 34Keď sa však priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. 35No vinohradníci pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. 36Znovu poslal iných sluhov, viacerých ako predtým, a urobili im to isté. 37Napokon poslal k nim svojho syna, lebo si povedal: Budú sa hanbiť pred mojím synom. 38Ale keď vinohradníci uzreli syna, povedali si: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a zmocníme sa jeho dedičstva. 39I chytili ho, vyviedli von z vinice a zabili. 40Keď teda príde pán vinice, čo urobí týmto vinohradníkom? 41Hovoria Mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu. 42Hovorí im Isus: Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach? 43Preto vám hovorím: Vám sa Kráľovstvo Božie vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho úrodu. 44Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozmliaždi. 45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto Jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46Chceli Ho zlapať, len sa báli zástupov, lebo Ho považovali za proroka.