20. kapitola
1Lebo Kráľovstvo nebeské je podobné človeku - hospodárovi, ktorý skoro ráno vyšiel najať si robotníkov do svojej vinice. 2Keď sa s robotníkmi zjednal za denár na deň, poslal ich do svojej vinice. 3A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných bez práce postávať na trhovisku 4a povedal im: Poďte aj vy do vinice a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni odišli. 5Opäť vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil podobne. 6Ale keď vyšiel okolo jedenástej hodiny, našiel iných nečinne postávať a hovorí im: Čo tu stojíte celý deň bez práce? 7Hovoria mu: Lebo nás nikto nenajal. Hovorí im: Choďte aj vy do vinice a dostanete, čo bude spravodlivé. 8Keď sa zvečerilo, hovorí pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc od posledných až po prvých. 9A keď prišli tí, čo boli najatí okolo jedenástej hodiny, dostali po denári. 10Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. 11Keď ho dostali, reptali proti hospodárovi 12a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu a postavil si ich na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa i horúčavu. 13Ale on jednému z nich povedal: Priateľu, nekrivdím ti. Či si sa nezjednal so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje a choď! Chcem však dať tomuto poslednému toľko, koľko aj tebe. 15Či azda nemôžem urobiť so svojím, čo chcem? A či snáď pozeráš na mňa so závisťou, pretože som dobrý? 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. 17A keď Isus vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im povedal: 18Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia Ho na smrť 19a vydajú pohanom, aby Ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 20Vtedy pristúpila k Nemu matka synov Zebedejových so svojimi synmi, poklonila sa a prosila Ho o čosi. 21On jej však povedal: Čo chceš? Hovorí Mu: Povedz, aby títo dvaja moji synovia sedeli jeden po Tvojej pravici a druhý po Tvojej ľavici v Tvojom Kráľovstve. 22Isus však povedal: Neviete, o čo prosíte. Môžete piť kalich, ktorý ja mám piť, alebo byť pokrstený krstom, ktorým som ja krstený? Hovoria Mu: Môžeme. 23A hovorí im: Môj kalich síce budete piť a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení, ale dať sedieť po mojej pravici a mojej ľavici neprislúcha mne; dostanú to tí, ktorým to pripravil môj Otec. 24A keď to počuli desiati, namrzeli sa na dvoch bratov. 25Isus ich však zavolal a povedal: Viete, že vládcovia národov vládnu nad nimi a veľmoži ich utláčajú. 26Ale medzi vami to tak nebude. Lebo kto by sa chcel stať medzi vami veľký, nech je vaším služobníkom. 27A kto by chcel byť medzi vami prvý, nech bude vaším sluhom. 28Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby slúžil a aby svoj život dal ako výkupné za mnohých. 29A keď vychádzali z Jericha, nasledoval Ho veľký zástup. 30A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tadiaľ ide Isus, skríkli a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, syn Dávidov! 31Ale zástup ich okríkol, aby mlčali. Oni však ešte hlásnejšie kričali: Zmiluj sa nad nami, Pane, syn Dávidov! 32A Isus sa zastavil, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám urobil? 33Hovoria Mu: Pane, aby sa nám otvorili oči. 34Isus sa zľutoval, dotkol sa ich očí, hneď nato nadobudli zrak a pobrali sa za Ním.