15. kapitola
1Vtedy prišli k Isusovi zákonníci a farizeji z Jeruzalema a hovorili: 2Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb? 3On im však odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázania pre svoju tradíciu? 4Veď Boh prikázal: Cti otca a matku a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech zomrie. 5Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: To, čo si mal dostať odo mňa, je dar Bohu! - ten už nemusí ctiť svojho otca alebo svoju matku. 6A tak ste zrušili Božie prikázanie pre svoju tradíciu. 7Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal: 8Tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami a cti ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa. 9Nadarmo ma však uctievajú, keď náuky, čo učia, sú len ľudské príkazy. 10A zavolal k sebe zástupy a povedal im: Počujte a rozumejte! 11Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. 12Vtedy pristúpili Jeho učeníci a povedali Mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli tú reč? 13On im odpovedal: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec nebeský, bude vykorenená. 14Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. 15V tom sa ozval Peter a povedal Mu: Vysvetlí nám toto podobenstvo. 16Isus povedal: Ešte ani vy nechápete? 17Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18Ale to, čo vychádza z úst, vychádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. 20Toto poškvrňuje človeka. Ale jesť s neumytými rukami človeka nepoškvrňuje. 21A keď Isus odtiaľ odišiel, uchýlil sa do krajov Týru a Sidóna. 22A hľa, vyšla kanaánska žena z tohto kraja a mocným hlasom na Neho volala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Moja dcéra je zle posadnutá démonom. 23On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili Jeho učeníci a prosili Ho: Vyhovej jej, lebo kričí za nami. 24On však odpovedal: Bol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraelovho. 25No ona prišla, poklonila sa Mu a povedala: Pane, pomôž mi! 26On jej však odpovedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27Ona povedala: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia z odrobín, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28Vtedy jej Isus odpovedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš! A v tú hodinu bola jej dcéra uzdravená. 29Keď Isus odišiel odtiaľ, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. 30I prišli k Nemu mnohé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnohých iných. I kládli ich k nohám Isusovým a uzdravoval ich, 31takže zástupy sa divili, keď videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho. 32Isus zvolal svojich učeníkov a povedal: Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali po ceste. 33I povedali Mu Jeho učeníci: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup? 34A Isus im hovorí: Koľko chlebov máte? Odpovedali: Sedem a zopár rybiek. 35Tu kázal zástupom posadiť sa na zem. 36I vzal sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dal svojim učeníkom a učeníci zástupom. 37Všetci jedli, nasýtili sa a ešte nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. 38Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. 39A keď rozpustil zástupy, vstúpil na loď a prišiel do kraja Magdala.