13. kapitola
1V ten deň vyšiel Isus z domu a sadol si pri mori. 2I zhromaždili sa okolo Neho zástupy ľudí, preto vystúpil na loď a sadol si; a všetok prítomný ľud stál na brehu. 3A hovoril im mnoho v podobenstvách: Hľa vyšiel rozsievač, aby sial. 4A keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. I prileteli vtáky a pozobali ich. 5Iné však padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi. 6Keď však vyšlo slnko, spálilo ich, a pretože nemali koreňa, vyschli. 7Iné zas padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8Iné však padli do dobrej zeme a priniesli úrodu, jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. 9Kto má uši, aby počúval, nech počúva. 10Tu pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? 11On im však odpovedal a hovoril: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá Kráľovstva nebeského, ale im nie je dané. 12Lebo kto má, tomu bude dané a aj pridané. Kto však nemá, tomu sa vezme i to, čo má. 13Preto im hovorím v podobenstvách, že pozerajú a nevidia, počúvajú a nepočujú, ani nerozumejú. 14A tak sa plní na nich proroctvo Izaiáša, ktoré hovorí: Ušami budete počúvať, ale neporozumiete, očami budete hľadieť a hľadieť, ale neuvidíte. 15Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počuli a zažmúrili si oči, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nerozumeli a neobrátili sa - aby som ich neuzdravil. 16Ale vaše oči sú blažené, lebo vidia a vaše uši, lebo počujú. 17Veru, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy počujete, a nepočuli. 18Vy si teda vypočujte podobenstvo o rozsievačovi. 19Ku každému, kto počúva slovo o Kráľovstve a nerozumie, prichádza Zlý a uchvacuje, čo mu bolo zasiate do srdca. To je ten, u ktorého je zasiate na kraj cesty. 20Na skalnatú pôdu je zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; 21nemá však v sebe koreňa, je len chvíľkový. Len čo nastane súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. 22Do tŕnia je zasiate u toho, kto počúva slovo, ale starosti tohto sveta a mámenie bohatstva udusia slovo, takže ostane bez úrody. 23Do dobrej pôdy bolo zasiate u toho, kto počúva slovo a rozumie mu. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a iný tridsaťnásobnú. 24Povedal im aj iné podobenstvo a hovoril: Kráľovstvo nebeské je podobné človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. 25Kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. 26Keď však siatina vyrástla a objavil sa klas, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. 27Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si nezasial na svoje pole dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ? 28On im odpovedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu povedali: Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho? 29On im však odpovedal: Nie, aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhli súčasne aj pšenicu. 30Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly. 31Povedal im ešte iné podobenstvo: Kráľovstvo nebeské je podobné horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. 32Je síce zo všetkých semien najmenšie, ale keď vyrastie, je väčšie než všetky byliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch. 33Povedal im ďalšie podobenstvo: Kráľovstvo nebeské je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch mier múky, až všetko vykyslo. 34Toto všetko hovoril Isus zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, 35aby sa splnilo, čo bolo povedané prostredníctvom proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, poviem, čo bolo skryté od založenia sveta. 36Vtedy nechal zástupy a vošiel do domu. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci a povedali: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli. 37On im povedal: Ten, ktorý seje dobré semeno, je Syn človeka, 38pole je svet, dobré semeno sú synovia Kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, 39nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40Ako teda zbierajú kúkoľa pália v ohni, tak bude na konci tohto sveta. 41Syn človeka pošle svojich anjelov a tí vyzbierajú z Jeho Kráľovstva všetky pohoršenia aj tých, čo konajú neprávosť, a 42hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v Kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, aby počúval, nech počúva. 44Taktiež je Kráľovstvo nebeské podobné pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; a od radosti z neho ide, predáva všetko, čo má, a kupuje to pole. 45Kráľovstvo nebeské je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadá pekné perly. 46Keď však našiel jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. 47Kráľovstvo nebeské je tiež podobné sieti spustenej do mora, ktorá zachytáva všetky druhy (rýb). 48A keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von. 49Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 51Tu hovorí im Isus: Pochopili ste všetko? Odpovedali Mu: Áno, Pane. 52On im však povedal: Preto každý zákonník vyučený Kráľovstvu nebeskému je podobný hospodárovi, ktorý zo svojho pokladu vynáša nové i staré. 53Keď Isus dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54A keď prišiel do svojho kraja, vyučoval ich v ich synagóge. Oni však žasli a hovorili: Odkiaľ má Tento takú múdrosť a mocné činy? 55Nie je to azda syn tesára? Či sa Jeho matka nevolá Mária a Jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? 56A či Jeho sestry nie sú všetky u nás? Odkiaľ teda má Tento všetko toto? 57A pohoršovali sa na Ňom. Ale Isus im povedal: Prorok nie je bez úcty, iba ak vo svojom kraji a vo svojom dome. 58A pre ich nevieru neurobil tam mnoho mocných činov.