9. kapitola
1A povedal im: Veru, hovorím vám, že sú niektorí z tých, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou. 2Po šiestich dňoch vzal Isus so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3Jeho odev zažiaril, bol veľmi biely, ako sneh, že by ho žiaden bielič na svete tak nevybielil. 4I zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Isusom. 5Tu sa ozval Peter a hovoril Isusovi: Rabbi, dobre je nám tu. Postavíme tri stany: jeden Tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 6Nevedel totiž, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7Tu sa objavil oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: Tento je môj milovaný Syn, Jeho počúvajte. 8A zrazu, keď sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba samého Isusa. 9Keď potom zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nikomu nehovorili, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10Oni si toto slovo zapamätali a navzájom sa vypytovali, čo znamená vstať z mŕtvych. 11A Jeho sa pýtali a hovorili: Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš? 12On im povedal: Áno, najprv príde Eliáš a všetko napraví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že Ním opovrhnú? 13No hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané. 14A keď sa vrátil k učeníkom, uvidel okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi dohadujú. 15A všetok ľud, len čo Ho zazrel, užasol; bežali k Nemu a pozdravovali Ho. 16On sa ich opýtal: O čom sa s nimi dohadujete? 17Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som Ti môjho syna, posadnutého nemým duchom. 18Kdekoľvek ho schytí, lomcuje s ním, pení sa mu z úst, škrípe zubami a chradne. Povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19Tu sa ozval a hovoril mu: Ó, neveriace pokolenie, dokedy mám byť s vami? Dokedy vás mám trpieť? Priveďte ho ku mne! 20I priviedli ho k Nemu. Len čo Ho posadnutý uvidel, hneď ním duch lomcoval, zrútil sa na zem, zvíjal sa a (z úst) mu išli peny. 21Isus sa opýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva; 22a často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. No ak môžeš čosi urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! 23Isus mu povedal: Môžeš veriť? Všetko je možné tomu, kto verí. 24A chlapcov otec hneď zvolal a so slzami povedal: Verím Pane. Pomôž mojej nevere! 25Keď však Isus videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: Nemý a hluchý duch, rozkazujem ti, vyjdi z neho a už viac doň nevchádzaj! 26Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel. 27Ale Isus ho uchopil za ruku, zodvihol ho a on vstal. 28Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa Ho opýtali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom. 30I odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel. 31Lebo učil svojich učeníkov a hovoril im, že Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú Ho. Ale keď bude zabitý, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32Oni však nerozumeli týmto slovám a pýtať sa Ho báli. 33I prišiel do Kafarnaumu. A keď bol v dome, opýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34Oni však mlčali, lebo sa cestou medzi sebou dohadovali, kto (z nich) je najväčší. 35Na to si sadol, zavolal Dvanástich a hovoril im: Ak niekto chce byť prvý, nech je zo všetkých posledný a služobník všetkých. 36A vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale Toho, ktorý ma poslal. 38Ján Mu odpovedal a hovoril: Učiteľ, videli sme kohosi, čo s nami nechodí, ale v Tvojom mene vyháňal zlých duchov; i bránili sme mu, keďže s nami nechodí. 39Isus však povedal: Nebráňte mu! Lebo nieto nikoho, kto by robil divy v mojom mene, a hneď na to by mi zlorečil. 40Veď kto nie je proti vám, je za vás. 41A ktokoľvek dá vám piť pohár vody v mojom mene, pretože ste Christovi, veru, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu. 42A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na šiju a hodili ho do mora. 43Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju. Lepšie je pre teba, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa, 44kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 45Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju. Pre teba je lepšie, ak vojdeš do života chromý, než aby si bol s oboma nohami uvrhnutý do pekla, 46kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 47A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti bude jednookému vojsť do Kráľovstva Božieho, než aby si bol oboma očami uvrhnutý do ohnivého pekla, 48kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 49Lebo každý bude osolený ohňom a každú obeť osolí soľ. 50Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte soľ v sebe a zachovávajte pokoj medzi sebou.