Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

9. kapitola

1 A povedal im: Veru, hovorím vám, že sú niektorí z tých, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou. 2 Po šiestich dňoch vzal Isus so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3 Jeho odev zažiaril, bol veľmi biely, ako sneh, že by ho žiaden bielič na svete tak nevybielil. 4 I zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Isusom. 5 Tu sa ozval Peter a hovoril Isusovi: Rabbi, dobre je nám tu. Postavíme tri stany: jeden Tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 6 Nevedel totiž, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7 Tu sa objavil oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: Tento je môj milovaný Syn, Jeho počúvajte. 8 A zrazu, keď sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba samého Isusa. 9 Keď potom zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nikomu nehovorili, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni si toto slovo zapamätali a navzájom sa vypytovali, čo znamená vstať z mŕtvych. 11 A Jeho sa pýtali a hovorili: Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš? 12 On im povedal: Áno, najprv príde Eliáš a všetko napraví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že Ním opovrhnú? 13 No hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané. 14 A keď sa vrátil k učeníkom, uvidel okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi dohadujú. 15 A všetok ľud, len čo Ho zazrel, užasol; bežali k Nemu a pozdravovali Ho. 16 On sa ich opýtal: O čom sa s nimi dohadujete? 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som Ti môjho syna, posadnutého nemým duchom. 18 Kdekoľvek ho schytí, lomcuje s ním, pení sa mu z úst, škrípe zubami a chradne. Povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19 Tu sa ozval a hovoril mu: Ó, neveriace pokolenie, dokedy mám byť s vami? Dokedy vás mám trpieť? Priveďte ho ku mne! 20 I priviedli ho k Nemu. Len čo Ho posadnutý uvidel, hneď ním duch lomcoval, zrútil sa na zem, zvíjal sa a (z úst) mu išli peny. 21 Isus sa opýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva; 22 a často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. No ak môžeš čosi urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! 23 Isus mu povedal: Môžeš veriť? Všetko je možné tomu, kto verí. 24 A chlapcov otec hneď zvolal a so slzami povedal: Verím Pane. Pomôž mojej nevere! 25 Keď však Isus videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: Nemý a hluchý duch, rozkazujem ti, vyjdi z neho a už viac doň nevchádzaj! 26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel. 27 Ale Isus ho uchopil za ruku, zodvihol ho a on vstal. 28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa Ho opýtali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29 Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom. 30 I odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel. 31 Lebo učil svojich učeníkov a hovoril im, že Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú Ho. Ale keď bude zabitý, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni však nerozumeli týmto slovám a pýtať sa Ho báli. 33 I prišiel do Kafarnaumu. A keď bol v dome, opýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Oni však mlčali, lebo sa cestou medzi sebou dohadovali, kto (z nich) je najväčší. 35 Na to si sadol, zavolal Dvanástich a hovoril im: Ak niekto chce byť prvý, nech je zo všetkých posledný a služobník všetkých. 36 A vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37 Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale Toho, ktorý ma poslal. 38 Ján Mu odpovedal a hovoril: Učiteľ, videli sme kohosi, čo s nami nechodí, ale v Tvojom mene vyháňal zlých duchov; i bránili sme mu, keďže s nami nechodí. 39 Isus však povedal: Nebráňte mu! Lebo nieto nikoho, kto by robil divy v mojom mene, a hneď na to by mi zlorečil. 40 Veď kto nie je proti vám, je za vás. 41 A ktokoľvek dá vám piť pohár vody v mojom mene, pretože ste Christovi, veru, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu. 42 A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na šiju a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju. Lepšie je pre teba, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa, 44 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju. Pre teba je lepšie, ak vojdeš do života chromý, než aby si bol s oboma nohami uvrhnutý do pekla, 46 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti bude jednookému vojsť do Kráľovstva Božieho, než aby si bol oboma očami uvrhnutý do ohnivého pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 49 Lebo každý bude osolený ohňom a každú obeť osolí soľ. 50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte soľ v sebe a zachovávajte pokoj medzi sebou.