8. kapitola
1V tých dňoch, keď opäť bol pri Ňom veľký zástup a nemali čo jesť, zvolal učeníkov a povedal im: 2Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. 3Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4A Jeho učeníci Mu odpovedali: Odkiaľ bude môcť niekto nasýtiť ich chlebom tu na púšti? 5Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Oni odpovedali: Sedem. 6Tu prikázal zástupu uložiť sa na zem. A vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. 7Mali aj zopár rybičiek. Keď ich požehnal, kázal aj tie rozdať. 8I jedli a nasýtili sa. A ešte nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. 9Tých, čo jedli, bolo asi štyritisíc. Potom ich prepustil. 10Hneď nato nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a priplával do Dalmanutského kraja. 11Prišli k Nemu farizeji a začali sa s Ním dohadovať. Žiadali od Neho znamenie z neba, aby Ho pokúšali. 12I vzdychol si v duchu a hovoril: Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane. 13Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a preplavil sa na druhý breh. 14Pritom Jeho učeníci zabudli si vziať so sebou chleba a na lodi mali iba jediný chlieb. 15A On ich varoval: Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesovho! 16I rozmýšľali o tom medzi sebou a hovorili: To preto, že nemáme chleba. 17Isus to poznal a hovoril im: Prečo premýšľate o tom, že nemáte chleba? Či ešte nechápete a nerozumiete? Ešte máte zatvrdnuté srdce? 18Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? Ani sa už nepamätáte, 19koľko košov, plných odrobín, ste nazbierali, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom? Odpovedali mu: Dvanásť. 20A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som oných sedem rozlámal štyrom tisícom? Odpovedali mu: Sedem. 21A povedal im: Ešte nerozumiete? 22Tak prišiel do Betsaidy. I priviedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. 23On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, naslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho, či niečo vidí. 24Ten sa pozrel a povedal: Vidím ľudí, sú ako stromy, ale chodia. 25Potom mu znova položil svoje ruky na oči; a slepý tým prehliadol, bol uzdravený a všetko videl celkom jasne. 26I poslal ho domov so slovami: Do dediny ani nevchádzaj a nikomu z dediny o tom nehovor! 27A Isus vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? 28Oni Mu odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a niektorí za jedného z prorokov. 29Tu sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Odpovedal Mu Peter a povedal: Ty si Christos. 30I prikázal im, aby nikomu o Ňom nerozprávali. 31A začal ich učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý od starších, veľkňazov a zákonníkov, byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32Hovoril im o tom otvorene. Peter si Ho vzal nabok a začal Mu odporovať. 33On sa však obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov, Petra prísne pokarhal a povedal: Choď mi z očí, Satan, lebo nemyslíš na to, čo je Božie, ale čo je ľudské! 34I zvolal zástup aj s učeníkmi svojimi a povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, kto však stratí svoj život pre mňa a pre Evanjelium, zachráni si ho. 36Veď čo osoží človekovi, keby celý svet získal, ale svojej duši uškodí? 37Alebo čo dá človek ako výmenu za svoju dušu? 38Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa aj Syn človeka bude hanbiť, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.