7. kapitola
1Zhromaždili sa k Nemu farizeji a poniektorí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema.2A keď videli, že niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to jest neumytými rukami, vyčítali im to.3Lebo farizeji a všetci Židia držia sa ustanovení starších a nejedia, kým si starostlivo neumyjú ruky.4Po návrate z trhu nejedia, kým sa neočistia. A je mnoho iných (zvyklostí), ktoré prevzali a zachovávajú: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.5Potom sa Ho farizeji a zákonníci opýtali: Prečo Tvoji učeníci nezachovávajú ustanovenia starších a jedia chlieb nečistými rukami?6On im povedal: Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.7Darmo ma však ctia, keď učia náuky, ktoré sú ľudskými prikázaniami.8Opustili ste prikázanie Božie a držíte sa ľudského podania, umývate džbány a čaše a robíte mnoho iných vecí podobných týmto.9A hovoril im: Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje podania.10Lebo Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju matku a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.11Ale vy hovoríte: Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,12už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku.13A rušíte Božie slovo pre svoje podanie, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.14Potom zavolal k sebe všetok ľud a povedal im: Počúvajte ma všetci a pochopte!15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z neho, to poškvrňuje človeka.16Kto má uši na počúvanie, nech počúva.17Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa Ho pýtali na zmysel podobenstva.18On im povedal: Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonku?19Veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von.Tým sa očisťuje každý pokrm.20A pokračoval: Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.21Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, zlomyseľnosti, klamstvo,22necudnosti, závisť, rúhanie, pýcha, pochabosť.23Všetky tieto zlá vychádzajú zvnútra a poškvrňujú človeka.24Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidóna. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o Ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.25Lebo len čo sa o Ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa Mu k nohám.26Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila Ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.27On jej povedal: Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.28Ona mu však odpovedala a hovorila: Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.29A On jej povedal: Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.30A keď prišla domov, poznala, že zlý duch vyšiel a dievča našla ležať na posteli.31Znova opustil končiny Týru a cez Sidón prišiel ku Galilejskému moru, do stredu Dekapolského kraja.32Tam priviedli k Nemu hluchonemého a prosili Ho, aby naňho vložil ruku.33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka.34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta, čo znamená: Otvor sa!35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.36A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali37a s tým väčším obdivom hovorili: Všetko robí dobre; aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.