6. kapitola
1odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; išli za Ním aj Jeho učeníci. 2Keď nadišla sobota, začal vyučovať v synagóge. A mnohí, ktorí Ho počúvali, žasli a hovorili: Odkiaľ to má Tento? Aká to múdrosť, ktorá je Mu daná? A aké mocné činy sa dejú Jeho rukami? 3Či to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj Jeho sestry? I pohoršovali sa na Ňom. 4A Isus im povedal: Prorok nie je bez úcty, iba ak vo svojej vlasti, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome. 5A nemohol tam urobiť nijaký mocný čin, ibaže na niekoľko chorých položil svoje ruky a uzdravil ich. 6A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. 7I zvolal svojich Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8Prikázal im, aby si na cestu nebrali nič okrem palice: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opasku, 9ale aby si obuli sandále a neobliekali si dvoje šiat. 10A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte tam, až kým odtiaľ neodídete. 11A keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. 12I vyšli a kázali, aby robili pokánie. 13Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazávali olejom veľa chorých a uzdravovali. 14Dopočul sa o Ňom aj kráľ Herodes, lebo Jeho meno sa už stalo známym. Hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom také sily. 15Iní však hovorili: To je Eliáš. A iní zasa vraveli: Je to prorok alebo ako jeden z prorokov. 16Keď to Herodes počul, povedal: To je Ján, ktorého som dal sťať; on vstal z mŕtvych. 17Herodes totiž nariadil Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18Ján totiž dohováral Herodesovi: Je nedôstojné mať pri sebe ženu svojho brata! 19Herodias však zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla. 20Lebo Herodes sa Jána bál, vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil; keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i jeho spolustolovníkom. Tu kráľ povedal dievčine: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23A prisahal jej: O čokoľvek budeš prosiť, dám ti, hoci aj polovicu svojho kráľovstva. 24Ona vyšla a vravela svojej matke: Čo si mám žiadať? A tá jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa. 25Hneď nato sa ponáhľala dnu ku kráľovi a žiadala: Chcem, aby si mi ihneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolovníkom nechcel jej to odmietnuť. 27Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. 30Apoštoli sa zišli k Isusovi a porozprávali Mu všetko, aj čo robili, aj čomu (ľudí) naučili. 31On im povedal: Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte. Lebo stále bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, takže sa nemali kedy ani najesť. 32Odobrali sa teda loďou na pusté miesto do ústrania. 33Zástupy však videli, že odchádzajú a mnohí ich poznali; i zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predbehli ich. 34Keď Isus vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. 35Keď už bolo neskoro, pristúpili k Nemu Jeho učeníci a hovorili: Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36Rozpusť ich, nech idú do okolitých osád a dedín kúpiť si chleba, lebo nemajú čo jesť. 37On im však odpovedal a hovoril: Vy im dajte jesť! Vraveli Mu: Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť? 38Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby. 39Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa. 43A ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. 44Tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. 45Potom hneď prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhý breh k Betsaide, kým On rozpustí ľud. 46A keď sa s nimi rozlúčil, odišiel na vrch modliť sa. 47Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a On sám na zemi. 48Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A okolo štvrtej nočnej stráže, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. 49Keď Ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to prízrak, a vykríkli; 50všetci Ho totiž videli a zľakli sa. Ale On sa im hneď prihovoril a povedal im: Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa! 51I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni tým viac žasli a divili sa. 52Nepochopili, ako to bolo s chlebmi, lebo ich srdce bolo zatvrdnuté. 53Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do kraja Genezaret a tam pristáli. 54Len čo vystúpili z lode, ľudia Ho hneď spoznali. 55Rozbehli sa po celom kraji a na nosidlách začali znášať svojich chorých na miesta, o ktorých počuli, že tam práve je. 56A kamkoľvek prišiel, či už do dedín, miest alebo osád, kládli na ulice chorých a prosili Ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby Jeho odevu. A všetci, čo sa Ho dotkli, boli uzdravení.