5. kapitola
1Prišli na druhý breh mora do Gadarského kraja.2Len čo vystúpil z lode, hneď Mu vyšiel oproti z hrobov človek posadnutý nečistým duchom,3ktorý býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami.4Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť.5A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.6Keď z diaľky zbadal Isusa, pribehol, poklonil sa Mu7a skríkol veľkým hlasom: Čo Ťa do mňa, Isus, Syn Boha Najvyššieho?! Zaprisahám Ťa na Boha, nemuč ma!8Lebo Isus mu povedal: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!9A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal Mu: Légia je moje meno, lebo je nás mnoho.10A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.11Tam na úpätí vrchu sa páslo veľké stádo svíň.12I prosili Ho všetci zlí duchovia a hovorili: Pošli nás do svíň, nech do nich vojdeme.13A Isus im to hneď dovolil. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Stádo - okolo dvetisíc kusov - sa rútilo dolu svahom do mora a v mori sa utopilo.14Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo.15Prišli k Isusovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, ktorý mal Légiu, ako sedí oblečený a je pri rozume; a báli sa.16A tí, čo to videli, rozprávali im, ako to bolo s posadnutým a o sviniach.17A začali Ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.18Keď Isus nastúpil na loď, prosil Ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s Ním.19On mu to však nedovolil, ale povedal mu: Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zľutoval.20I odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Isus. A všetci sa divili.21Keď sa Isus znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k Nemu veľký zástup ľudí. A bol pri mori.22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jair, a len čo Ho zazrel, padol Mu k nohám,23veľmi Ho prosil a hovoril: Dcérka mi umiera. Poď, polož na ňu svoje ruky, aby sa uzdravila a bola živá.24I odišiel s ním; a veľký zástup išiel za Ním a tlačil sa na Neho.25Nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok,26veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie.27Keď sa dopočula o Isusovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa Jeho odevu.28Lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len Jeho odevu, budem uzdravená.29A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.30Isus skoro poznal, že z Neho vyšla sila, obrátil sa k zástupu a povedal: Kto sa to dotkol môjho odevu?31Jeho učeníci Mu odpovedali: Vidíš, že sa na Teba tlačí zástup, a hovoríš: Kto sa ma dotkol?32Ale On sa obzeral vôkol, aby uvidel tú, čo to urobila.33Žena, ustrašená a rozochvená, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla, pokľakla pred Ním a rozpovedala Mu celú pravdu.34On jej však povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Chod’ v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.35Kým ešte hovoril, prišli od predstaveného synagógy a povedali: Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš Učiteľa?36Keď však Isus počul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!37A nikomu nedovolil sprevádzať Ho, iba Petrovi, Jakubovi a Jánovi, Jakubovmu bratovi.38Keď prišiel do domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plačúcich a hlasne nariekajúcich.39Vošiel dnu a povedal im: Prečo ste znepokojení a plačete? Dievča neumrelo, ale spí.40I vysmiali Ho. On však všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s Ním, vstúpil tam, kde dievča ležalo.41I uchopil dievča za ruku a povedal mu: Talitha kumi!, čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň!42A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu.43On im však prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.