5. kapitola
1 Prišli na druhý breh mora do Gadarského kraja. 2 Len čo vystúpil z lode, hneď Mu vyšiel oproti z hrobov človek posadnutý nečistým duchom, 3 ktorý býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. 4 Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. 5 A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Isusa, pribehol, poklonil sa Mu 7 a skríkol veľkým hlasom: Čo Ťa do mňa, Isus, Syn Boha Najvyššieho?! Zaprisahám Ťa na Boha, nemuč ma! 8 Lebo Isus mu povedal: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal Mu: Légia je moje meno, lebo je nás mnoho. 10 A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. 11 Tam na úpätí vrchu sa páslo veľké stádo svíň. 12 I prosili Ho všetci zlí duchovia a hovorili: Pošli nás do svíň, nech do nich vojdeme. 13 A Isus im to hneď dovolil. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Stádo - okolo dvetisíc kusov - sa rútilo dolu svahom do mora a v mori sa utopilo. 14 Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. 15 Prišli k Isusovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, ktorý mal Légiu, ako sedí oblečený a je pri rozume; a báli sa. 16 A tí, čo to videli, rozprávali im, ako to bolo s posadnutým a o sviniach. 17 A začali Ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď Isus nastúpil na loď, prosil Ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s Ním. 19 On mu to však nedovolil, ale povedal mu: Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zľutoval. 20 I odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Isus. A všetci sa divili. 21 Keď sa Isus znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k Nemu veľký zástup ľudí. A bol pri mori. 22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jair, a len čo Ho zazrel, padol Mu k nohám, 23 veľmi Ho prosil a hovoril: Dcérka mi umiera. Poď, polož na ňu svoje ruky, aby sa uzdravila a bola živá. 24 I odišiel s ním; a veľký zástup išiel za Ním a tlačil sa na Neho. 25 Nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, 26 veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. 27 Keď sa dopočula o Isusovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa Jeho odevu. 28 Lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len Jeho odevu, budem uzdravená. 29 A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. 30 Isus skoro poznal, že z Neho vyšla sila, obrátil sa k zástupu a povedal: Kto sa to dotkol môjho odevu? 31 Jeho učeníci Mu odpovedali: Vidíš, že sa na Teba tlačí zástup, a hovoríš: Kto sa ma dotkol? 32 Ale On sa obzeral vôkol, aby uvidel tú, čo to urobila. 33 Žena, ustrašená a rozochvená, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla, pokľakla pred Ním a rozpovedala Mu celú pravdu. 34 On jej však povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Chod’ v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby. 35 Kým ešte hovoril, prišli od predstaveného synagógy a povedali: Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš Učiteľa? 36 Keď však Isus počul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nikomu nedovolil sprevádzať Ho, iba Petrovi, Jakubovi a Jánovi, Jakubovmu bratovi. 38 Keď prišiel do domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plačúcich a hlasne nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo ste znepokojení a plačete? Dievča neumrelo, ale spí. 40 I vysmiali Ho. On však všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s Ním, vstúpil tam, kde dievča ležalo. 41 I uchopil dievča za ruku a povedal mu: Talitha kumi!, čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. 43 On im však prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.