4. kapitola
1 A opäť začal učiť pri mori. Okolo Neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto vstúpil na loď a sedel (v nej) na mori, kým všetok zástup bol pri mori na zemi. 2 Učil ich mnoho v podobenstvách a vo svojom vyučovaní im hovoril: 3 Počúvajte! Hľa, rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6 ale keď vyšlo slnko, spálilo ho, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8 No iné zrno padlo do dobrej zeme; vzišlo, rástlo a prinieslo úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. 9 A povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 10 Keď ostal sám, tí, čo boli okolo Neho s Dvanástimi, pýtali sa Ho na podobenstvá. 11 On im povedal: Vám je dané poznať tajomstvo Kráľovstva Božieho, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, 12 aby očami hľadeli a nevideli, aby ušami počúvali a neporozumeli, aby sa tak neobrátili a neboli im odpustené hriechy. 13 A povedal im: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá? 14 Rozsievač seje slovo. 15 Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú takí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza Satan a oberá ich o slovo zasiate do ich sŕdc. 16 Podobne na skalnaté miesta zasiate je u tých, čo slovo počúvajú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadnú. 18 A iní sú, u ktorých je zasiate do tŕnia; títo počuli slovo, 19 ale starosti o život, klam bohatstva a mnohé iné žiadostivosti prenikajú do vnútra a slovo udusia, takže zostane bez úžitku. 20 A tí, u ktorých je zasiate do dobrej zeme, počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úrodu: jeden tridsaťnásobnú, iný šesťdesiatnásobnú a ešte iný stonásobnú. 21 Potom im povedal: Vari je lampa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je skryté, aby nebolo odhalené, ani utajené, čo by nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 24 A hovoril im: Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám odmerajú, ba aj pridajú vám, ktorí počúvate. 25 Lebo tomu, kto má, bude pridané, a tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má. 26 Ďalej hovoril: S Božím Kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme. 27 Kým on v noci spí a vo dne bdie, semeno klíči a vzrastá, a on ani nevie ako. 28 Lebo zem sama od seba vydáva úrodu: najprv steblo, potom klas a v klase napokon plné zrno. 29 A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. 30 A pokračoval: K čomu prirovnáme Kráľovstvo Božie alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrno. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na Zemi, 32 ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky. 33 V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im nič nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. 35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! 36 I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi. Boli s Ním aj iné lode. 37 Tu sa strhla mohutná víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38 On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. I zobudili Ho a povedali Mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme? 39 On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: Mlč, utíš sa! Vietor prestal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: Čo sa tak bojíte?! Ešte vždy nemáte vieru? 41 I zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Kto je to, že Ho i vietor i more poslúchajú?