4. kapitola
1A opäť začal učiť pri mori. Okolo Neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto vstúpil na loď a sedel (v nej) na mori, kým všetok zástup bol pri mori na zemi. 2Učil ich mnoho v podobenstvách a vo svojom vyučovaní im hovoril: 3Počúvajte! Hľa, rozsievač vyšiel rozsievať. 4Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, spálilo ho, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8No iné zrno padlo do dobrej zeme; vzišlo, rástlo a prinieslo úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. 9A povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 10Keď ostal sám, tí, čo boli okolo Neho s Dvanástimi, pýtali sa Ho na podobenstvá. 11On im povedal: Vám je dané poznať tajomstvo Kráľovstva Božieho, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, 12aby očami hľadeli a nevideli, aby ušami počúvali a neporozumeli, aby sa tak neobrátili a neboli im odpustené hriechy. 13A povedal im: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá? 14Rozsievač seje slovo. 15Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú takí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza Satan a oberá ich o slovo zasiate do ich sŕdc. 16Podobne na skalnaté miesta zasiate je u tých, čo slovo počúvajú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadnú. 18A iní sú, u ktorých je zasiate do tŕnia; títo počuli slovo, 19ale starosti o život, klam bohatstva a mnohé iné žiadostivosti prenikajú do vnútra a slovo udusia, takže zostane bez úžitku. 20A tí, u ktorých je zasiate do dobrej zeme, počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úrodu: jeden tridsaťnásobnú, iný šesťdesiatnásobnú a ešte iný stonásobnú. 21Potom im povedal: Vari je lampa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je skryté, aby nebolo odhalené, ani utajené, čo by nevyšlo najavo. 23Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 24A hovoril im: Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám odmerajú, ba aj pridajú vám, ktorí počúvate. 25Lebo tomu, kto má, bude pridané, a tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má. 26Ďalej hovoril: S Božím Kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme. 27Kým on v noci spí a vo dne bdie, semeno klíči a vzrastá, a on ani nevie ako. 28Lebo zem sama od seba vydáva úrodu: najprv steblo, potom klas a v klase napokon plné zrno. 29A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. 30A pokračoval: K čomu prirovnáme Kráľovstvo Božie alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31Je ako horčičné zrno. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na Zemi, 32ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky. 33V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34Bez podobenstva im nič nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. 35V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! 36I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi. Boli s Ním aj iné lode. 37Tu sa strhla mohutná víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. I zobudili Ho a povedali Mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme? 39On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: Mlč, utíš sa! Vietor prestal a nastalo veľké ticho. 40A im povedal: Čo sa tak bojíte?! Ešte vždy nemáte vieru? 41I zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Kto je to, že Ho i vietor i more poslúchajú?