Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

14. kapitola

1 Po dvoch dňoch bola Pascha a sviatok Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali (spôsob), ako by sa Ho lesťou zmocnili a zabili. 2 Ale hovorili: No nie vo Sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura. 3 A keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej Mu vyliala na hlavu. 4 Niektorým sa to neľúbilo a medzi sebou hovorili: Načo táto strata oleja?! 5 Veď tento olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným. A reptali proti nej. 6 Ale Isus povedal: Dajte jej pokoj. Čo ju za to sužujete? Veď urobila pre mňa dobrý skutok. 7 Chudobných máte vždy medzi sebou, a ak chcete, môžete im robiť dobre. Mňa však vždy nemáte. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám, kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto Evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila. 10 A Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. 11 Keď to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. A on hľadal vhodnú príležitosť, ako Ho zradiť. 12 V prvý deň Nekvasených chlebov, keď obetovali paschálneho baránka, povedali Mu Jeho učeníci: Kde chceš, aby sme šli pripraviť Paschu? Kde ju chceš jesť? 13 I poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť Paschu so svojimi učeníkmi? 15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte. 16 Učeníci odišli, prišli do mesta a našli všetko tak, ako im povedal. A pripravili Paschu. 17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 A keď boli pri stole a jedli, Isus povedal: Veru, hovorím vám, jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou. 19 Zosmutneli a začali sa Ho jeden po druhom vypytovať: Azda som to ja? 20 On im však odpovedal: Jeden z Dvanástich, ktorý so mnou namáča v mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o Ňom napísané, ale beda tomučloveku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. 22 A keď jedli, vzal Isus chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, jedzte, toto je moje Telo! 23 Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: Toto je moja Krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 hovorím vám, že už nebudem piť z plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve. 26 A keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27 im Isus povedal: Vy všetci sa v tú noc na mne pohoršite, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley. 29 Peter Mu však povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie. 30 A Isus mu povedal: Veru, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dva razy zaspieva, ty ma tri razy zaprieš. 31 Ale on (Ho) ešte rozhodnejšie uisťoval: Aj keby som mal s Tebou umrieť, nezapriem Ťa. Tak hovorili všetci. 32 Došli na miesto zvané Getsemani. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tu, kým sa pomodlím. 33 A so sebou vzal Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34 Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte! 35 A keď trochu poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby Ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. Avšak nie čo ja chcem, ale čo Ty. 37 A keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: Šimon, spíš? Ani len hodinu si nemohol bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo Mu povedať. 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: Ešte spíte a odpočívate? Je koniec, prišla hodina: hľa, Syn človeka sa vydáva do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko. 43 A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, od veľkňazov, zákonníkov a starších. 44 Jeho zradca dal im znamenie, keď hovoril: Koho pobozkám, to je On. Chyťte Ho a obozretne odveďte! 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k Nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal Ho. 46 Oni položili Naň ruky a zajali Ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Isus im povedal: Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49 Denne som bol s vami a vyučoval u vás v chráme, a nezajali ste ma. To preto, aby sa naplnili Písma. 50 Vtedy Ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 Istý mladík, odetý plachtou na holom tele, išiel za Ním, a chytili ho. 52 On však pustil plachtu a utiekol im nahý. 53 A Isusa priviedli veľkňazovi. Zhromaždili sa tam všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter šiel zďaleka za Ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sedel so sluhami a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá Veľrada zháňali svedectvo proti Isusovi, aby Ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56 Mnohí proti Nemu krivo svedčili, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu niektorí vstali a krivo proti Nemu svedčili: 58 My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený. 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a opýtal sa Isusa: Nič neodpovieš nato, čo títo svedčia proti Tebe? 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova pýtal a hovoril: Ty si Christos, Syn Požehnaného? 62 Isus odpovedal: Ja som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi. 63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? A oni všetci vyniesli nad Ním súd, že je hoden smrti. 65 Niektorí Naň začali pľuť, zakrývali Mu tvár, bili Ho a hovorili Mu: Prorokuj! Aj sluhovia Ho bili po tvári. 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok, 67 uvidela Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Isusom. 68 On to však poprel a povedal: Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš. Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala hovoriť okolostojacim: Tento je z nich. 70 Ale on opäť zapieral. Po krátkej chvíli okolostojaci znova hovorili Petrovi: Naozaj si z nich, veď si Galilejec a aj tvoja reč je podobná. 71 On sa však začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. I spomenul si Peter na slovo, ktoré mu bol povedal Isus: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš. I rozplakal sa.