14. kapitola
1Po dvoch dňoch bola Pascha a sviatok Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali (spôsob), ako by sa Ho lesťou zmocnili a zabili. 2Ale hovorili: No nie vo Sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura. 3A keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej Mu vyliala na hlavu. 4Niektorým sa to neľúbilo a medzi sebou hovorili: Načo táto strata oleja?! 5Veď tento olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným. A reptali proti nej. 6Ale Isus povedal: Dajte jej pokoj. Čo ju za to sužujete? Veď urobila pre mňa dobrý skutok. 7Chudobných máte vždy medzi sebou, a ak chcete, môžete im robiť dobre. Mňa však vždy nemáte. 8Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9Veru, hovorím vám, kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto Evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila. 10A Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. 11Keď to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. A on hľadal vhodnú príležitosť, ako Ho zradiť. 12V prvý deň Nekvasených chlebov, keď obetovali paschálneho baránka, povedali Mu Jeho učeníci: Kde chceš, aby sme šli pripraviť Paschu? Kde ju chceš jesť? 13I poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť Paschu so svojimi učeníkmi? 15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte. 16Učeníci odišli, prišli do mesta a našli všetko tak, ako im povedal. A pripravili Paschu. 17Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18A keď boli pri stole a jedli, Isus povedal: Veru, hovorím vám, jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou. 19Zosmutneli a začali sa Ho jeden po druhom vypytovať: Azda som to ja? 20On im však odpovedal: Jeden z Dvanástich, ktorý so mnou namáča v mise. 21Syn človeka síce ide, ako je o Ňom napísané, ale beda tomučloveku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. 22A keď jedli, vzal Isus chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, jedzte, toto je moje Telo! 23Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im ho a všetci z neho pili. 24A povedal im: Toto je moja Krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25hovorím vám, že už nebudem piť z plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve. 26A keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27im Isus povedal: Vy všetci sa v tú noc na mne pohoršite, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley. 29Peter Mu však povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie. 30A Isus mu povedal: Veru, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dva razy zaspieva, ty ma tri razy zaprieš. 31Ale on (Ho) ešte rozhodnejšie uisťoval: Aj keby som mal s Tebou umrieť, nezapriem Ťa. Tak hovorili všetci. 32Došli na miesto zvané Getsemani. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tu, kým sa pomodlím. 33A so sebou vzal Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte! 35A keď trochu poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby Ho, ak je možné, minula táto hodina. 36Hovoril: Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. Avšak nie čo ja chcem, ale čo Ty. 37A keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: Šimon, spíš? Ani len hodinu si nemohol bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. 39Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo Mu povedať. 41Keď prišiel tretí raz, povedal im: Ešte spíte a odpočívate? Je koniec, prišla hodina: hľa, Syn človeka sa vydáva do rúk hriešnikov. 42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko. 43A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, od veľkňazov, zákonníkov a starších. 44Jeho zradca dal im znamenie, keď hovoril: Koho pobozkám, to je On. Chyťte Ho a obozretne odveďte! 45Keď prišiel, hneď pristúpil k Nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal Ho. 46Oni položili Naň ruky a zajali Ho. 47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Isus im povedal: Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49Denne som bol s vami a vyučoval u vás v chráme, a nezajali ste ma. To preto, aby sa naplnili Písma. 50Vtedy Ho všetci opustili a rozutekali sa. 51Istý mladík, odetý plachtou na holom tele, išiel za Ním, a chytili ho. 52On však pustil plachtu a utiekol im nahý. 53A Isusa priviedli veľkňazovi. Zhromaždili sa tam všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54Peter šiel zďaleka za Ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sedel so sluhami a zohrieval sa pri ohni. 55Veľkňazi a celá Veľrada zháňali svedectvo proti Isusovi, aby Ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56Mnohí proti Nemu krivo svedčili, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu niektorí vstali a krivo proti Nemu svedčili: 58My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený. 59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a opýtal sa Isusa: Nič neodpovieš nato, čo títo svedčia proti Tebe? 61On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova pýtal a hovoril: Ty si Christos, Syn Požehnaného? 62Isus odpovedal: Ja som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi. 63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? A oni všetci vyniesli nad Ním súd, že je hoden smrti. 65Niektorí Naň začali pľuť, zakrývali Mu tvár, bili Ho a hovorili Mu: Prorokuj! Aj sluhovia Ho bili po tvári. 66Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok, 67uvidela Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Isusom. 68On to však poprel a povedal: Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš. Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69Keď ho tam videla slúžka, znova začala hovoriť okolostojacim: Tento je z nich. 70Ale on opäť zapieral. Po krátkej chvíli okolostojaci znova hovorili Petrovi: Naozaj si z nich, veď si Galilejec a aj tvoja reč je podobná. 71On sa však začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72Vtom kohút zaspieval druhý raz. I spomenul si Peter na slovo, ktoré mu bol povedal Isus: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš. I rozplakal sa.