Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

11. kapitola

1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfagé a Betánii na Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom dosiaľ nikto z ľudí nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto hovoril: Čo to robíte?, povedzte: Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti. 4 Odišli teda a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5 No niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko? 6 Oni im povedali, ako im kázal Isus a nechali ich. 7 Osliatko priviedli k Isusovi, pokládli naň svoje plášte a On si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa nasekali zelené ratolesti zo stromov a prestierali na cestu. 9 A tí, ktorí išli pred Ním, aj tí, ktorí šli za Ním, volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach! 11 Tak vošiel Isus do Jeruzalema a do chrámu. I popozeral si všetko, a keďže už bol večer, odišiel s Dvanástimi do Betánie. 12 Na druhý deň, keď vychádzali z Betánie, pocítil hlad. 13 Zďaleka zazrel figovník s lístím, išiel (k nemu), či by na ňom azda niečo nenašiel. I prišiel k nemu, ale nenašiel nič, len lístie, lebo ešte nebol čas fíg. 14 Tu Isus prehovoril a povedal mu: Nech z teba už nikdy nik neje ovocie! A Jeho učeníci to počuli. 15 Potom znova prišli do Jeruzalema. Keď Isus vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17 I učil ich a hovoril: Či nie je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy? A vy ste z neho urobili pelech lotrov. 18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali (spôsob), ako Ho zahubiť. Báli sa Ho však, lebo všetok ľud obdivoval Jeho učenie. 19 Keď sa zvečerilo, odišiel z mesta. 20 Ráno, keď išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. 21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal Mu: Učiteľ, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol. 22 Isus im na to povedal: Majte vieru v Boha. 23 Veru, hovorím vám, že keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, a nezapochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa mu stane, čo povedal, stane sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo budete v modlitbe prosiť, dostanete, a stane sa vám. 25 A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec, ktorý je v nebesiach, odpustil vaše hriechy. 26 Ale ak vy neodpúšťate, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, neodpustí vám vaše hriechy. 27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k Nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a hovorili Mu: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal moc, aby si to robil? 29 A Isus im povedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi! 31 Oni rozmýšľali a hovorili si: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale povedať: Od ľudí, - obávali sa ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33 Preto odpovedali Isusovi: Nevieme. A Isus im na to povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.