9. kapitola
1Zvolal však Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. 2Poslal ich hlásať Kráľovstvo Božie a uzdravovať chorých. 3A povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. 4Do ktoréhokoľvek domu vojdete, zostaňte tam a odtiaľ odchádzajte. 5A ktoríkoľvek vás neprijmú, pri odchode z tohto mesta straste si aj ten prach z vašich nôh, na svedectvo proti nim. 6Vyšli teda, chodili po dedinách, hlásali Evanjelium a všade uzdravovali. 7Aj tetrarcha Herodes sa dopočul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že Ján vstal z mŕtvych, 8iní však, že sa zjavil Eliáš a ešte iní, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 9Herodes však povedal: Jána som dal stať. Kto je však Ten, o ktorom počúvam takéto veci? A chcel Ho vidieť. 10Keď sa apoštoli vrátili, vyrozprávali Mu všetko, čo vykonali. I vzal ich a odišiel na pusté miesto v okolí mesta nazývaného Betsaida. 11Keď sa to zástupy dozvedeli, išli za Ním. Prijal ich, rozprával im o Kráľovstve Božom a uzdravoval tých, čo sa potrebovali liečiť. 12Avšak deň sa začal schyľovať (ku koncu). Tu pristúpili k Nemu Dvanásti a povedali: Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád a nech si nájdu nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste. 13On im však povedal: Vy im dajte jesť! Ale oni vraveli: Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí. 14Bolo ich totiž asi päťtisíc mužov. Povedal teda svojim učeníkom: Zoraďte ich do skupín asi po päťdesiatich! 15I urobili tak a všetkých usadili. 16Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby ich rozdávali zástupom. 17Všetci jedli a nasýtili sa. A zo zvyšných odrobín sa nazbieralo dvanásť košov. 18Keď sa raz modlil osamote, boli s Ním aj Jeho učeníci. I opýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy ľudí? 19Oni Mu odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 20Nato im povedal: A za koho ma pokladáte vy? Odpovedal Peter a vravel: Za Christa Božieho. 21On ich však dôrazne žiadal, aby o tom nikomu nehovorili, 22a (ďalej) vravel, že je nutné, aby Syn človeka mnoho trpel, aby bol zavrhnutý staršími z ľudu, veľkňazmi a zákonníkmi, aby bol zabitý a tretieho dňa vstal z mŕtvych. 23Všetkým potom povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. 24Lebo kto si chce zachrániť život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čože osoží človeku, keby celý svet získal, ale seba samého by zahubil alebo poškodil? 26Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej, svojho Otca i svätých anjelov. 27Veru, hovorím vám, sú niektorí z tých, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia Kráľovstvo Božie. 28Potom, za osem dní po týchto slovách vzal Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Ako sa modlil, výzor Jeho tváre sa zmenil a Jeho odev zažiaril bielobou. 30A hľa, rozprávali sa s Ním dvaja muži; boli to Mojžiš a Eliáš. 31Zjavili sa v sláve a zhovárali sa o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. 32Petra však a tých, čo boli s Ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, čo stáli pri Ňom. 33Keď potom odchádzali od Neho, povedal Peter Isusovi: Učiteľ, dobre je nám tu. Postavme tri stánky: Tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden! Nevedel (totiž), čo hovorí. 34Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. I báli sa, keď vošli do oblaku. 35A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, Jeho počúvajte! 36Keď hlas doznel, ostal Isus sám. A oni mlčali a v tých dňoch nikomu nič nevyzradili z toho, čo videli. 37Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, prišiel Mu naproti veľký zástup (ľudí). 38A hľa, istý muž zo zástupu zvolal: Učiteľ, prosím Ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! 39Zmocňuje sa ho (zlý) duch, takže nečakane kričí, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; len ťažko od neho odchádza a tak ho morí. 40Prosil som Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41Tu sa Isus ozval a povedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie, dokedy budem medzi vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna! 42Ako chlapec prichádzal, démon ho hodil (na zem) a lomcoval ním. Isus však pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho jeho otcovi. 43A všetci žasli nad veľkou mocou Božou. Keď sa všetci divili tomu všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44Dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. 45Ale oni nerozumeli týmto slovám; boli totiž pred nimi zahalené, takže ich nepochopili. A báli sa Ho na to vypytovať. 46No zrodila sa v nich myšlienka, kto by bol medzi nimi najväčší. 47Isus však poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48a povedal im: Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijme. A kto mňa prijme, prijme Toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi všetkými vami najmenší, ten je veľký. 49I ozval sa Ján a povedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v Tvojom mene vyháňa zlých duchov, a bránili sme mu v tom, lebo Ťa s nami nenasleduje. 50Isus mu však povedal: Nebráňte (mu), lebo kto nie je proti vám, je za vás. 51Keď sa však približovali dni Jeho vznesenia sa (na nebo), pevne sa rozhodol vystúpiť do Jeruzalema. 52I vyslal pred sebou poslov. Cestou vošli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili miesto. 53Tam Ho však neprijali, lebo si predsavzal ísť do Jeruzalema. 54Keď to videli Jeho učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich, ako urobil Eliáš? 55Ale On sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ducha ste; 56lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť. A odišli do inej dediny. 57Keď tak šli cestou, ktosi Mu povedal: Pôjdem za Tebou, kam sa len pohneš. 58A Isus mu odvetil: Líšky majú nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu. 59Inému zasa povedal: Poď za mnou! On však odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60Ale Isus mu povedal: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ty však choď a zvestuj Kráľovstvo Božie! 61A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s domácimi! 62Isus mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Kráľovstvo Božie.