8. kapitola
1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal o Kráľovstve Božom a s Ním Dvanásti 2 a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 Jana, manželka Chúzu, Herodesovho správcu, Zuzana a mnohé iné, ktoré Mu pomáhali zo svojich majetkov. 4 Keď sa potom zišiel veľký zástup a schádzali sa k Nemu ľudia z miest, prehovoril k nim týmto podobenstvom: 5 Rozsievač vyšiel siať semeno. Ako tak sial, niektoré padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Ďalšie zas padlo do tŕnia, ale tŕnie spolu vzrástlo a udusilo ho. 8 A (ešte) iné padlo do dobrej zeme, vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 9 Jeho učeníci sa Ho však opýtali: Čo znamená toto podobenstvo? 10 On im nato povedal: Vám je dané poznať tajomstvá Kráľovstva Božieho, ostatným však len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, počúvali a nechápali. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 Vedľa cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme im slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. 13 Semeno, čo padlo na skalu, sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, nemajú však koreňa, veria len na čas a počas skúšky odpadajú. 14 Semeno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale potom ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú. 15 Semeno, čo padlo do dobrej zeme, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a úprimným srdcom, zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie. Hovoriac to povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva. 16 Nikto, kto zapálil lampu, neprikrýva ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 17 Nič totiž nie je také utajené, aby sa nestalo zjavným, ani tak skryté, aby sa neprezvedelo a nevyšlo najavo. 18 Dávajte teda pozor, ako počúvate. Lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo si myslí, že má. 19 Prišli k Nemu Jeho matka a bratia, ale pre zástup sa k Nemu nemohli dostať. 20 Oznámili Mu teda: Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a chceli by Ťa vidieť. 21 On však prehovoril a povedal im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú slovo Božie a uskutočňujú ho. 22 Potom jedného dňa nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. 23 I odrazili sa. A kým sa plavili, zaspal. Vtedy sa zniesla na jazero búrlivá víchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24 Pristúpili teda a zobudili Ho slovami: Učiteľ, Učiteľ, hynieme! A On vstal, pohrozil vetru a rozbúreným vlnám, tie sa upokojili a nastalo bezvetrie. 25 Nato povedal im: Kde je vaša viera? Oni však preľaknutí divili sa a navzájom si hovorili: Ktože je to, že rozkazuje i vetrom i moru a poslúchajú Ho? 26 I doplavili sa do Gadarského kraja, ktorý je oproti Galilei. 27 Len čo (Isus) vystúpil na breh, prišiel Mu v ústrety akýsi muž z mesta, ktorý už dlhší čas bol posadnutý démonmi; nenosil odev, ani doma nebýval, ale v hrobkách. 28 Keď však zbadal Isusa, vykríkol, padol pred Ním a mocným hlasom zvolal: Čo ťa do mňa, Isus, Syn Boha Najvyššieho? Prosím ťa, nemuč ma! 29 (Isus) totiž rozkázal nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas ho držal vo svojej moci. Vtedy ho zviazali reťazami a okovami a strážili, ale on popretŕhal putá a démon ho hnal do pustatiny. 30 Isus sa ho spýtal: Ako sa voláš? A on odpovedal: Légia! – lebo vošlo do neho mnoho démonov. 31 A tí Ho veľmi prosili, aby im neprikazoval odísť do (pekelnej) priepasti. 32 Bola tam však veľká črieda svíň, čo sa pásla na hore. Prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A On im to dovolil. 33 Nato démoni vyšli z človeka a vošli do svíň. Hneď na to sa črieda rútila dolu svahom do mora a utopila sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, rozutekali sa a oznámili to v meste a po osadách. 35 (Ľudia) teda vyšli pozrieť, čo sa stalo. I prišli k Isusovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli sedieť pri nohách Isusových, oblečeného a pri normálnom rozume. I báli sa. 36 Tí však, čo to videli, porozprávali im, ako sa posadnutý uzdravil. 37 A všetok ľud Gadarského kraja Ho žiadal, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda vstúpil na loď a vrátil sa. 38 Muž však, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby smel byť s Ním. Ale Isus ho prepustil so slovami: 39 Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh! I odišiel a po celom meste rozhlasoval, čo mu urobil Isus. 40 Keď sa však Isus vrátil, prijal Ho zástup (ľudu), lebo všetci Ho očakávali. 41 Tu pristúpil muž, menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Isusovi k nohám a prosil Ho, aby šiel do jeho domu. 42 Mal totiž jednu, asi dvanásťročnú dcéru, a tá mu umierala. Keď tam šiel, tlačili sa na Neho zástupy. 43 (Bola medzi nimi) žena, ktorá už dvanásť rokov trpela na krvotok. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale uzdraviť ju nedokázal ani jeden. 44 Tá pristúpila odzadu, dotkla sa obruby Jeho rúcha a hneď jej prestala tiecť krv. 45 A Isus povedal: Kto sa ma to dotkol? Keď to však všetci popierali, prehovoril Peter a tí, čo boli s Ním: Zástupy Ťa zvierajú a tisnú a Ty hovoríš: Kto sa ma dotkol? 46 Ale Isus povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila. 47 Keď žena videla, že sa neutají, rozochvená predstúpila, padla pred Ním (na kolená) a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa Ho dotkla a ako hneď vyzdravela. 48 On jej však povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji! 49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a hovoril mu: Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už Učiteľa! 50 Keď to však Isus počul, odpovedal mu a riekol: Neboj sa! Len ver a bude zachránená. 51 A keď prišiel do domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, otcovi dievčaťa a (jeho) matke. 52 Všetci však plakali a nariekali nad ňou. No on povedal: Neplačte, veď neumrela, ale spí! 53 I posmievali sa Mu, lebo vedeli, že umrela. 54 On však vyhnal všetkých von, uchopil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! 55 V tom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. I rozkázal, aby jej dali jesť. 56 A jej rodičia sa tomu veľmi divili. On im však prikázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.