8. kapitola
1Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal o Kráľovstve Božom a s Ním Dvanásti 2a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3Jana, manželka Chúzu, Herodesovho správcu, Zuzana a mnohé iné, ktoré Mu pomáhali zo svojich majetkov. 4Keď sa potom zišiel veľký zástup a schádzali sa k Nemu ľudia z miest, prehovoril k nim týmto podobenstvom: 5Rozsievač vyšiel siať semeno. Ako tak sial, niektoré padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali. 6Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7Ďalšie zas padlo do tŕnia, ale tŕnie spolu vzrástlo a udusilo ho. 8A (ešte) iné padlo do dobrej zeme, vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 9Jeho učeníci sa Ho však opýtali: Čo znamená toto podobenstvo? 10On im nato povedal: Vám je dané poznať tajomstvá Kráľovstva Božieho, ostatným však len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, počúvali a nechápali. 11Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12Vedľa cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme im slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. 13Semeno, čo padlo na skalu, sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, nemajú však koreňa, veria len na čas a počas skúšky odpadajú. 14Semeno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale potom ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú. 15Semeno, čo padlo do dobrej zeme, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a úprimným srdcom, zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie. Hovoriac to povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva. 16Nikto, kto zapálil lampu, neprikrýva ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 17Nič totiž nie je také utajené, aby sa nestalo zjavným, ani tak skryté, aby sa neprezvedelo a nevyšlo najavo. 18Dávajte teda pozor, ako počúvate. Lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo si myslí, že má. 19Prišli k Nemu Jeho matka a bratia, ale pre zástup sa k Nemu nemohli dostať. 20Oznámili Mu teda: Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a chceli by Ťa vidieť. 21On však prehovoril a povedal im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú slovo Božie a uskutočňujú ho. 22Potom jedného dňa nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. 23I odrazili sa. A kým sa plavili, zaspal. Vtedy sa zniesla na jazero búrlivá víchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24Pristúpili teda a zobudili Ho slovami: Učiteľ, Učiteľ, hynieme! A On vstal, pohrozil vetru a rozbúreným vlnám, tie sa upokojili a nastalo bezvetrie. 25Nato povedal im: Kde je vaša viera? Oni však preľaknutí divili sa a navzájom si hovorili: Ktože je to, že rozkazuje i vetrom i moru a poslúchajú Ho? 26I doplavili sa do Gadarského kraja, ktorý je oproti Galilei. 27Len čo (Isus) vystúpil na breh, prišiel Mu v ústrety akýsi muž z mesta, ktorý už dlhší čas bol posadnutý démonmi; nenosil odev, ani doma nebýval, ale v hrobkách. 28Keď však zbadal Isusa, vykríkol, padol pred Ním a mocným hlasom zvolal: Čo ťa do mňa, Isus, Syn Boha Najvyššieho? Prosím ťa, nemuč ma! 29(Isus) totiž rozkázal nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas ho držal vo svojej moci. Vtedy ho zviazali reťazami a okovami a strážili, ale on popretŕhal putá a démon ho hnal do pustatiny. 30Isus sa ho spýtal: Ako sa voláš? A on odpovedal: Légia! – lebo vošlo do neho mnoho démonov. 31A tí Ho veľmi prosili, aby im neprikazoval odísť do (pekelnej) priepasti. 32Bola tam však veľká črieda svíň, čo sa pásla na hore. Prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A On im to dovolil. 33Nato démoni vyšli z človeka a vošli do svíň. Hneď na to sa črieda rútila dolu svahom do mora a utopila sa. 34Keď pastieri videli, čo sa stalo, rozutekali sa a oznámili to v meste a po osadách. 35(Ľudia) teda vyšli pozrieť, čo sa stalo. I prišli k Isusovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli sedieť pri nohách Isusových, oblečeného a pri normálnom rozume. I báli sa. 36Tí však, čo to videli, porozprávali im, ako sa posadnutý uzdravil. 37A všetok ľud Gadarského kraja Ho žiadal, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda vstúpil na loď a vrátil sa. 38Muž však, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby smel byť s Ním. Ale Isus ho prepustil so slovami: 39Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh! I odišiel a po celom meste rozhlasoval, čo mu urobil Isus. 40Keď sa však Isus vrátil, prijal Ho zástup (ľudu), lebo všetci Ho očakávali. 41Tu pristúpil muž, menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Isusovi k nohám a prosil Ho, aby šiel do jeho domu. 42Mal totiž jednu, asi dvanásťročnú dcéru, a tá mu umierala. Keď tam šiel, tlačili sa na Neho zástupy. 43(Bola medzi nimi) žena, ktorá už dvanásť rokov trpela na krvotok. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale uzdraviť ju nedokázal ani jeden. 44Tá pristúpila odzadu, dotkla sa obruby Jeho rúcha a hneď jej prestala tiecť krv. 45A Isus povedal: Kto sa ma to dotkol? Keď to však všetci popierali, prehovoril Peter a tí, čo boli s Ním: Zástupy Ťa zvierajú a tisnú a Ty hovoríš: Kto sa ma dotkol? 46Ale Isus povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila. 47Keď žena videla, že sa neutají, rozochvená predstúpila, padla pred Ním (na kolená) a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa Ho dotkla a ako hneď vyzdravela. 48On jej však povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji! 49Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a hovoril mu: Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už Učiteľa! 50Keď to však Isus počul, odpovedal mu a riekol: Neboj sa! Len ver a bude zachránená. 51A keď prišiel do domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, otcovi dievčaťa a (jeho) matke. 52Všetci však plakali a nariekali nad ňou. No on povedal: Neplačte, veď neumrela, ale spí! 53I posmievali sa Mu, lebo vedeli, že umrela. 54On však vyhnal všetkých von, uchopil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! 55V tom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. I rozkázal, aby jej dali jesť. 56A jej rodičia sa tomu veľmi divili. On im však prikázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.