7. kapitola
1Keď však skončil všetky svoje slová, ktoré ľud počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2Sluha istého stotníka, ktorého si (tento) veľmi cenil, bol chorý a dokonával. 3Keď však počul o Isusovi, poslal k Nemu starších zo Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4Tí prišli k Isusovi, naliehavo Ho prosili a hovorili: Zaslúži si, aby si mu vyhovel. 5Miluje totiž náš národ a aj synagógu nám on vystaval. 6Isus teda šiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, poslal k Nemu stotník priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7Preto ani seba som nepovažoval za hodného ísť k Tebe. Ale povedz len slovo a môj služobník ozdravie. 8Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; poviem tomuto: Choď! a ide, a inému: Poď! a príde, a svojmu sluhovi: Urob to! a urobí. 9Keď to Isus počul, zadivil sa. Potom sa obrátil k zástupu, ktorý Ho nasledoval, a povedal: Hovorím vám, ani v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 10Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu uzdraveného. 11I stalo sa potom, že išiel do mesta, ktoré sa volá Nain. Išli s Ním mnohí Jeho učeníci a veľký zástup ľudí. 12Ako sa však priblížil k mestskej bráne, hľa, práve vynášali mŕtveho, jediného to syna matky, a tá bola vdova. A mnoho ľudí z mesta išlo s ňou. 13Keď ju Pán uzrel, prišlo Mu jej ľúto a povedal jej: Neplač! 14Potom pristúpil, dotkol sa már a tí, ktorí niesli, zastali. I povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť; a dal ho jeho matke. 16Tu sa všetkých zmocnil strach, oslavovali Boha a hovorili: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17A táto zvesť sa o Ňom rozniesla po celom Judsku a okolí. 18Všetko toto oznámili Jánovi jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Isusovi 19s odkazom: Ty si Ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 20Keď však tí muži prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s odkazom: Ty si Ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 21On práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22Isus im odpovedal a hovoril: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú (z mŕtvych), a chudobným sa zvestuje Evanjelium. 23A blažený je ten, kto sa na mne nepohorší. 24Keď však Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 25Nuž čo ste vyšli vidieť? (Azda) človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú prepychovo, bývajú v kráľovských palácoch. 26Čo teda ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, ešte viac ako proroka. 27To je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho posla pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví cestu pred Tebou. 28Lebo hovorím vám, že medzi narodenými zo žien niet väčšieho proroka nad Jána Krstiteľa, avšak najmenší v Kráľovstve Božom je väčší ako on. 29A všetok ľud, ktorý to počúval, aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť a dali sa pokrstiť Jánovým krstom. 30Ale farizeji a zákonníci zavrhli Boží zámer, aký s nimi mal, a nedali sa mu pokrstiť. 31Vtedy Pán povedal: Ku komu teda prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? 32Podobní sú deťom, ktoré vysedávajú na trhoviskách, navzájom na seba pokrikujú a hovoria: Pískali sme vám – a netancovali ste, nariekali sme – a neplakali ste. 33Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý nejedol chlieb, ani nepil víno, a hovoríte: Démona má. 34Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ mýtnikov a hriešnikov. 35A múdrosť je ospravedlnená všetkými jej deťmi. 36Ktorýsi farizej Ho však prosil, aby jedol s ním. I vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto. 37Tu žena, (známa) v meste ako hriešnica, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobku masti. 38S plačom pristúpila odzadu k Jeho nohám, slzami začala Mu ich máčať a utierať vlasmi svojej hlavy. Bozkávala Mu nohy a mazala ich masťou. 39Keď to však videl farizej, ktorý Ho pozval, povedal si: Keby Tento bol prorok, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa Ho dotýka; lebo je hriešnica. 40Odpovedal mu Isus a riekol: Šimon, chcem ti niečo povedať. On Mu odvetil: Učiteľ, povedz! 41Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov: jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42Keďže nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Povedz teda, ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43Šimon odpovedal: Nazdávam sa, že ten, ktorému odpustil viac. On mu však hovoril: Správne si usúdil. 44Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš tú ženu? Vošiel som do tvojho domu a nepodal si mi vody na nohy, avšak táto svojimi slzami zmáčala mi nohy a svojimi vlasmi poutierala. 45Nepobozkal si ma, ale táto, ako som vošiel, neprestala bozkávať mi nohy. 46Hlavu si mi olejom nepomazal, ale táto myrom pomazala mi nohy. 47Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa však málo odpúšťa, ten málo miluje. 48A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49Vtedy tí, čo s Ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? 50On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!