5. kapitola

1 Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. 2 I uzrel dve lode stáť pri (brehu) jazera; rybári však vystúpili z nich a prali si siete. 3 Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby máličko odrazil od brehu. Potom si sadol a z lode učil zástupy. 4 A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Postup na hlbinu a spusťte svoje siete na lov! 5 Tu sa ozval Šimon a povedal Mu: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. 6 Len čo tak urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. 7 I zakývali na spoločníkov, ktorí boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. 8 Keď to však videl Šimon Peter, padol Isusovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili; 10 podobne i Jakuba a Jána, synov Zebedejových, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. A Šimonovi Isus povedal: Neboj sa! Odteraz budeš loviť ľudí. 11 I vytiahli lode na breh, všetko zanechali a nasledovali Ho. 12 I stalo sa, keď bol (Isus) v ktoromsi meste, a bol tam muž plný malomocenstva, a keď uzrel Isusa, padol na tvár a prosil Ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 13 A On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď ho malomocenstvo opustilo. 14 I prikázal mu, aby o tom nikomu nehovoril a (dodal): Choď teda, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedectvo! 15 No chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a veľké zástupy sa schádzali, aby Ho počúvali a aby ich uzdravoval z ich neduhov. 16 Sám sa však uťahoval na púšť a modlil sa. 17 A keď ktorýsi deň učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia Zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema. A moc Pánova sa prejavovala v uzdravovaní. 18 A hľa, muži prinášali na nosidlách porazeného človeka a snažili sa ho vniesť a položiť pred Neho. 19 Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vystúpili na dom a spolu s nosidlami spustili ho cez otvor na povale do prostriedku pred Isusa. 20 Keď videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili si: Kto je tento, že sa takto rúha? Kto môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha? 22 Ale Isus poznal ich myšlienky, odpovedal im a hovoril: O čom premýšľate vo svojich srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy!, alebo povedať: Vstaň a choď!? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na Zemi moc odpúšťať hriechy - povedal porazenému: Hovorím ti: Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov! 25 A on hneď pred nimi vstal, vzal, na čom ležal, a odišiel do svojho domu, velebiac Boha. 26 Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli predivné veci. 27 Po tomto vyšiel von, a keď uvidel mýtnika, menom Lévi, sedieť v mýtnici, povedal mu: Poď za mnou! 28 Ten nechal všetko, vstal a šiel za Ním. 29 A Lévi Mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s Ním stolovali. 30 Avšak farizeji a ich zákonníci reptali a Jeho učeníkom hovorili: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? 31 Isus im odpovedal a hovoril: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som zvať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. 33 Oni Mu na to povedali: Prečo Jánovi učeníci sa často postia a vykonávajú modlitby, podobne aj (učeníci) farizejov; tí Tvoji však jedia a pijú? 34 Isus im k tomu povedal: Či môžete žiadať, aby sa svadobní synovia postili, kým je ženích s nimi? 35 No prídu dni, keď ženích im bude vzatý, a vtedy, v tých dňoch sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne látku z nového odevu, aby ju prišil na starý odev, lebo tak roztrhá aj nové, a na starý sa ani nehodí záplata z nového. 37 Ani nikto nenalieva mladé víno do starých (kožených) mechov; ináč nové víno roztrhá mechy a aj samo vytečie, aj mechy zničí. 38 Ale nové víno sa má nalievať do nových mechov, a oboje sa zachová. 39 A nikto, kto pije staré (víno), nechce hneď nové, lebo si povie: Staré je lepšie.