24. kapitola
1 V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé látky, ktoré pripravili, a s nimi aj niektoré iné ženy. 2 Našli však kameň odvalený od hrobu. 3 A keď vošli (dnu), nenašli telo Pána Isusa. 4 A kým boli nad tým v rozpakoch, hľa, dvaja muži v žiarivom rúchu zastali pri nich. 5 A keď sa preľakli a sklonili tváre k zemi, (títo muži) im povedali: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet Ho tu, lebo vstal (z mŕtvych). Spomeňte si, ako vám hovoril, kým bol ešte v Galilei: 7 Syn človeka musí byť vydaný hriešnym ľuďom do rúk, ukrižovaný a v tretí deň vstať z mŕtvych. 8 Tu si spomenuli na Jeho slová, 9 vrátili sa od hrobu a všetko to zvestovali Jedenástim a všetkým ostatným. 10 Boli to Mária Magdaléna, Jana, Mária Jakubova a ostatné s nimi, ktoré to rozprávali apoštolom. 11 Ale im sa videli tie slová ako blúznenie a neverili im. 12 Peter však vstal a bežal k hrobu. A keď sa nahol, videl tam iba plachty odložené; i odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo. 13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A zhovárali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a navzájom dopytovali, aj sám Isus sa priblížil a šiel s nimi. 16 Ale ich oči boli zastreté, aby Ho nepoznali. 17 I povedal im: Čo sú to za reči, ktoré idúcky vediete medzi sebou a ste smutní? 18 A jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal a hovoril: Či snáď Ty si jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa v ňom po tieto dni stalo? 19 A On im povedal: A čo? Odpovedali Mu: To, čo sa stalo s Isusom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný skutkom i slovom pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako Ho veľkňazi a naši prední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že On je Ten, čo má vykúpiť Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Ale aj niektoré z našich žien nás naplnili úžasom; na svitaní boli pri hrobe, 23 a keď nenašli Jeho telo, prišli a hovorili, že videli anjelov, čo sa im zjavili a hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich podišli k hrobu a našli všetko tak, ako hovorili ženy, ale Jeho nevideli. 25 A On im povedal: Ó, (vy) nechápaví a pomalí srdcom na to, aby ste verili všetkému, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Christos toto trpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, objasňoval im, čo je vo všetkých Písmach o Ňom napísané. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej išli, a On sa tváril, ako by chcel ísť ďalej. 29 Ale oni naliehali na Neho a hovorili: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil! Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 A keď sedel s nimi za stolom, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On sa pre nich stal neviditeľný. 32 I hovorili medzi sebou: Či nehorelo v nás naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Pán ozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. 35 A aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako Ho spoznali pri lámaní chleba. 36 A kým oni to hovorili, On sám zastal uprostred nich a povedal im: Pokoj vám! 37 Ale oni zdesení a prestrašení sa domnievali, že vidia ducha. 38 I povedal im: Čo ste zmätení a prečo máte v srdci pochybnosti? 39 Pozrite si moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa, veď duch nemá telo a kosti, ako vidíte, že ja mám. 40 Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 A keď tomu od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Máte tu niečo na zjedenie? 42 I podali Mu kus pečenej ryby a plást včelieho medu. 43 Vzal si a jedol pred nimi. 44 Potom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u prorokov a v žalmoch. 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby rozumeli Písmam, 46 a povedal im: Tak je napísané a tak musel Christos trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych, 47 a v Jeho mene musí sa kázať pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema. 48 A vy ste svedkami toho. 49 Hľa, ja vám pošlem zasľúbenie svojho Otca. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vyzbrojení mocou z výsosti. 50 Potom ich vyviedol von až k Betánii. I pozdvihol svoje ruky a požehnal ich. 51 A vtom, keď ich žehnal, odstúpil od nich a vznášal sa na nebo. 52 A oni sa Mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 A celý čas boli v chráme, chválili a velebili Boha. Amin.