23. kapitola
1 Nato všetci, čo boli zhromaždení, povstali a viedli Ho k Pilátovi. 2 A začali na Neho žalovať: Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje dávať dane cisárovi a hovorí o sebe, že je Christos kráľ. 3 Pilát sa Ho však spýtal: Ty si židovský kráľ? On mu odpovedal: Ty to hovoríš. 4 Pilát na to povedal veľkňazom a zástupom: Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu. 5 Ale oni naliehali a hovorili: Poburuje ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc Galileou až sem. 6 Keď však Pilát počul o Galilei, spýtal sa, či je ten človek Galilejec. 7 A keď sa dozvedel, že patrí pod právomoc Herodesovu, poslal Ho k Herodesovi, ktorý v tých dňoch taktiež bol v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Isusa, veľmi sa zaradoval, keďže už dávno želal si Ho vidieť, lebo o Ňom mnoho počul a dúfal, že Ho uvidí urobiť nejaké znamenie. 9 Kládol Mu mnohé otázky, ale On mu nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a vášnivo žalovali na Neho. 11 Herodes potom, čo Ho so svojimi vojakmi znevážil a naposmieval sa Mu, dal Ho obliecť do lesklého rúcha a poslal Ho späť k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát medzi sebou spriatelili; predtým boli navzájom znepriatelení. 13 Pilát zvolal teda veľkňazov, popredných mužov a ľud 14 a povedal im: Priviedli ste mi tohto človeka, že rozvracia ľud. A hľa, ja som Ho pred vami vypočul a nenašiel som na tomto človeku žiadnu vinu, z ktorej Ho obviňujete. 15 Ale ani Herodes, veď som Ho poslal k nemu. Neurobil teda nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrescem Ho teda a prepustím. 17 Na každý Sviatok bol totiž nútený prepustiť im jedného (väzňa). 18 A celý zástup skríkol: Vezmi si tohto, nám však prepusť Barabbáša! 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Isusa prepustiť. 21 Ale oni kričali a hovorili: Ukrižuj Ho, ukrižuj Ho! 22 On im však po tretí raz povedal: Ale čo zlého urobil Tento? Nenašiel som na Ňom nič, pre čo by si zasluhoval smrť. Preto Ho potrescem a prepustím. 23 Oni však veľkým krikom naliehali na neho a žiadali, aby Ho dal ukrižovať. A ich krik aj veľkňazov prevládol. 24 A tak Pilát rozhodol, aby sa vyhovelo ich žiadosti. 25 Prepustil teda toho, ktorý bol uväznený pre vzburu a vraždu, ktorého si žiadali, ale Isusa vydal ich zvoli. 26 A keď Ho odvádzali, zadržali istého Šimona Kyrenejského, ktorý sa vracal z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Isusom. 27 Nasledoval Ho veľký zástup ľudu a žien, ktoré plakali a nariekali nad Ním. 28 Tu sa Isus k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale radšej plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi! 29 Lebo, hľa, prichádzajú dni, v ktorých sa bude hovoriť: Blažené sú neplodné (ženy) a loná, ktoré nerodili, a prsia, ktoré nekojili. 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! 31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým? 32 A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. 33 A keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, tam ukrižovali Jeho i zločincov, jedného sprava a druhého zľava. 34 Vtedy Isus povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Oni však delili si Jeho rúcha a losovali o ne. 35 A ľud stál a díval sa. Poprední muži sa Mu s nimi posmievali a hovorili: Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak On je Christos, Boží vyvolený. 36 Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali, podávali Mu ocot 37 a hovorili: Ak si židovský kráľ, zachráň samého seba! 38 Nad Ním bol nápis napísaný gréckymi, latinskými a hebrejskými písmenami: Tento je židovský kráľ. 39 Tu jeden zo zločincov, čo tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Keď si Ty Christos, zachráň seba i nás. 40 Druhý mu však odpovedal, karhal ho a hovoril: Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili, ale Tento neurobil nič zlé. 42 A Isusovi povedal: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prídeš do svojho Kráľovstva. 43 A Isus mu povedal: Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji. 44 Bolo už okolo šiestej hodiny a nastala tma po celej Zemi až do deviatej hodiny. 45 I zatemnilo sa Slnko a chrámová opona sa roztrhla napoly. 46 Tu zvolal Isus mocným hlasom a hovoril: Otče, do Tvojich rúk odovzdávam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal. 47 No keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a hovoril: Veru, tento človek bol spravodlivý! 48 A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na toto divadlo a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a vracali sa (domov). 49 Všetci Jeho známi stáli však zďaleka, a ženy, ktoré Ho nasledovali z Galiley, sa na to pozerali. 50 A hľa, muž menom Jozef, člen Veľrady, muž dobrý a spravodlivý, 51 z judského mesta Arimatie, ktorý nesúhlasil s ich radou a skutkami, ale očakával Kráľovstvo Božie, 52 ten prišiel k Pilátovi a vyžiadal si Isusovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a položil do hrobu vytesaného (v skale), v ktorom ešte nikto nikdy neležal. 54 A bol deň piatku a nastávala sobota. 55 Nasledovali ho ženy, ktoré prišli s Isusom z Galiley, videli hrob a to, ako bolo položené Jeho telo. 56 A keď sa vrátili, pripravili voňavé látky a masti. Ale v sobotu zachovali pokoj podľa prikázania.