22. kapitola
1Blížil sa Sviatok nekvasených chlebov, ktorý nazývajú Pascha. 2Veľkňazi a zákonníci hľadali (spôsob), ako Ho zabiť. Báli sa však ľudu. 3Vtedy vošiel Satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský. Bol to jeden z Dvanástich. 4A on odišiel a hovoril s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vydať. 5Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6On súhlasil a hľadal vhodnú príležitosť, ako im Ho zradiť za neprítomnosti ľudu. 7Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý paschálny baránok. 8Isus poslal Petra i Jána a povedal im: Choďte a pripravte nám Paschu, aby sme ju jedli! 9Oni Mu však povedali: Kde chceš, aby sme ju pripravili?. 10Odpovedal im: Hľa, keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde. 11A majiteľovi domu povedzte: Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám so svojimi učeníkmi jesť Paschu? 12On vám ukáže veľkú, už pripravenú hornú sieň. Tam ju pripravte! 13Odišli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili Paschu. 14A keď prišla tá hodina, zaujal svoje miesto a dvanásti učeníci s Ním. 15I povedal im: Túžobne som si želal jesť s vami túto Paschu skôr, ako budem trpieť. 16Lebo hovorím vám, že ju už nebudem jesť, kým sa nenaplní v Kráľovstve Božom. 17A vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite si ho a rozdeľte ho medzi sebou. 18Lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie Kráľovstvo. 19Potom vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku! 20A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je Nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. 21Ale hľa, ruka toho, ktorý ma zrádza, je so mnou pri stole. 22Syn človeka síce ide, ako bolo uložené, ale beda tomu človeku, ktorý Ho zrádza! 23A oni sa pýtali medzi sebou, kto z nich by to urobil. 24Vznikla však medzi nimi aj hádka, kto z nich je väčší. 25Ale On im povedal: Králi panujú nad národmi a tí, čo majú nad nimi moc, nazývajú sa dobrodincami. 26Ale vy nie tak! No kto je medzi vami väčší, nech je ako menší a predstavený ako slúžiaci. 27Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí, alebo ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži. 28Vy ste však v mojich pokušeniach zostali pri mne. 29A ja vám dávam Kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, 30aby ste jedli a pili pri stole v mojom Kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. 31I povedal Pán: Šimon, Šimon, hľa, Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32Ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov. 33On Mu však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, ba aj na smrť. 34Ale On mu povedal: Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým ty tri razy zaprieš, že ma poznáš. 35A potom im povedal: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo? A oni povedali: Nič. 36On im však povedal: Ale odteraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu, a kto nemá, nech predá svoj plášť a kúpi si meč. 37Lebo hovorím vám, že sa musí na mne splniť, čo je napísané: A zarátali Ho medzi zločincov. Lebo čo je o mne (predpovedané), to sa naplní. 38Oni však povedali: Hľa, Pane, tu sú dva meče! A On povedal: To stačí. 39A potom vyšiel a poberal sa, ako mal vo zvyku, na Olivový vrch; učeníci Ho nasledovali. 40Keď však prišiel na to miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! 41Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená, modlil sa a hovoril: 42Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich. Avšak nech sa stane nie moja, ale Tvoja vôľa! 43Tu sa Mu zjavil anjel z neba a posilňoval Ho. 44A On súc v smrteľnom zápase ešte horlivejšie sa modlil. Jeho pot bol ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. 45Keď vstal od modlitbya prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených zármutkom. 46I povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! 47Kým ešte hovoril, hľa, zástup, a ten, čo sa volal Judáš, jeden z Dvanástich, išiel pred nimi a priblížil sa k Isusovi, aby Ho pobozkal. Lebo dal im také znamenie: Koho pobozkám, Ten je to. 48Isus mu však povedal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? 49Keď tí, čo boli okolo Neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, máme udrieť mečom? 50A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odrezal mu pravé ucho. 51Isus na to odpovedal a hovoril: Prestaňte! Stačilo! Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. 52Vtedy povedal Isus tým, čo prišli po Neho, veľkňazom, predstaveným chrámu a starším: Ako na lotra ste vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali. 53Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy. 54Potom Ho chytili a viedli do veľkňazovho domu. Peter (Ho) však nasledoval zďaleka. 55A keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si, aj Peter si sadol medzi nich. 56Tu si ho všimla jedna slúžka, ako sedí pri ohni, zadívala sa na neho a povedala: Aj tento bol s Ním. Ale on zaprel a povedal: Žena, neznám Ho! 57O chvíľu ho uzrel iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter však povedal: Človeče, nie som. 58Asi po hodine ktosi iný tvrdil: Naozaj, aj ten bol s Ním, veď je Galilejec. 59Ale Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút. 60Vtedy sa Pán obrátil a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slovo Pánovo, ktoré mu povedal: Skôr ako zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 61I vyšiel (Peter) von a žalostne sa rozplakal. 62A muži, ktorí držali Isusa, sa Mu posmievali a bili Ho. 63Zakrývali Ho, udierali po tvári a pýtali sa Ho: Hádaj, kto Ťa udrel! 64A mnoho ďalších rúhavých slov vyslovili proti Nemu. 65A keď nastal deň, zišli sa starší z ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli Ho do svojej Veľrady. 66A hovorili: Ak si Ty Christos, povedz nám to! On im však povedal: Keď vám to poviem, neuveríte. 67A keď sa (vás) aj spýtam, neodpoviete mi, ani ma neprepustíte. 68Odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici moci Božej. 69Tu všetci povedali: Si teda Syn Boží? On však odpovedal: Vy hovoríte, že som. 70A oni povedali: Načo ešte potrebujeme svedectvá? Veď sami sme to počuli z Jeho úst.