20. kapitola
1I stalo sa v jeden z tých dní, keď vyučoval ľud v chráme a hlásal Evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou toto robíš, alebo kto je ten, čo ti dal túto moc? 3On im však odpovedal: Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Povedzte mi: 4Jánov krst bol z neba alebo od ľudí? 5Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili? 6Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok. 7I odpovedali, že nevedia odkiaľ. 8Tu im Isus povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. 9Ľuďom však začal rozprávať toto podobenstvo: Nejaký človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami. 11I poslal opäť druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami. 12A poslal opäť aj tretieho sluhu, oni však aj toho zranili a vyhodili. 13Vtedy pán vinice povedal: Čo (mám) robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Keď ho uvidia, možno sa budú hanbiť. 14Ale keď ho vinohradníci uvideli, dohovorili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič. Poďte, zabijeme ho, aby dedičstvo bolo naše. 15I vyviedli ho von z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17On však pozrel na nich a povedal: Čo to znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? 18Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi. 19Zákonníci a veľkňazi sa snažili už v túto hodinu dostať Ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich. 20I sledovali Ho a vyslali vyzvedačov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby Ho pochytili v reči a mohli vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21Pýtali sa Ho a hovorili: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a nepozeráš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22Dovolené je nám platiť daň cisárovi, a či nie? 23On však poznal ich lesť a povedal im: Čo ma pokúšate? 24Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov. 25Na to im povedal: Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! 26I nemohli Ho pochytiť v reči pred ľudom. Divili sa Jeho odpovedi a zamĺkli. 27Tu pristúpili k Nemu niektorí zo sadukejov, ktorí tvrdili, že nieto zmŕtvychvstania. Pýtali sa Ho a hovorili: 28Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, nech si ju jeho brat vezme za ženu a svojmu bratovi splodí potomstvo. 29Bolo však sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30Vzal si tú ženu druhý, ale aj on zomrel bezdetný. 31Vzal si ju aj tretí a takto všetci siedmi, no všetci pomreli a nezanechali deti. 32Napokon zomrela aj žena. 33Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich. 34Isus im odpovedal a hovoril: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú. 36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, keďže sú synmi vzkriesenia. 37A že mŕtvi vstanú, naznačil aj Mojžiš pri kríku, keď Hospodina nazval Bohom Abrahámovým a Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých, lebo u Neho všetci žijú. 39Tu niektorí zo zákonníkov povedali: Učiteľ, dobre si povedal. 40A už sa Ho neodvážili na nič vypytovať. 41Isus im povedal: Ako môžu hovoriť, že Christos je Dávidov syn? 42Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Povedal Pán môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, 43dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojich nôh. 44Dávid Ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom? 45Keď (to) všetok ľud počúval, povedal svojim učeníkom: 46Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, milujú pozdravy na trhoviskách, predné sedadlá v synagógach a popredné miesta na hostinách, 47ktorí vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.