Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

20. kapitola

1 I stalo sa v jeden z tých dní, keď vyučoval ľud v chráme a hlásal Evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou toto robíš, alebo kto je ten, čo ti dal túto moc? 3 On im však odpovedal: Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba alebo od ľudí? 5 Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili? 6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok. 7 I odpovedali, že nevedia odkiaľ. 8 Tu im Isus povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. 9 Ľuďom však začal rozprávať toto podobenstvo: Nejaký človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami. 11 I poslal opäť druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami. 12 A poslal opäť aj tretieho sluhu, oni však aj toho zranili a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: Čo (mám) robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Keď ho uvidia, možno sa budú hanbiť. 14 Ale keď ho vinohradníci uvideli, dohovorili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič. Poďte, zabijeme ho, aby dedičstvo bolo naše. 15 I vyviedli ho von z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17 On však pozrel na nich a povedal: Čo to znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi. 19 Zákonníci a veľkňazi sa snažili už v túto hodinu dostať Ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich. 20 I sledovali Ho a vyslali vyzvedačov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby Ho pochytili v reči a mohli vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21 Pýtali sa Ho a hovorili: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a nepozeráš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22 Dovolené je nám platiť daň cisárovi, a či nie? 23 On však poznal ich lesť a povedal im: Čo ma pokúšate? 24 Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov. 25 Na to im povedal: Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! 26 I nemohli Ho pochytiť v reči pred ľudom. Divili sa Jeho odpovedi a zamĺkli. 27 Tu pristúpili k Nemu niektorí zo sadukejov, ktorí tvrdili, že nieto zmŕtvychvstania. Pýtali sa Ho a hovorili: 28 Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, nech si ju jeho brat vezme za ženu a svojmu bratovi splodí potomstvo. 29 Bolo však sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30 Vzal si tú ženu druhý, ale aj on zomrel bezdetný. 31 Vzal si ju aj tretí a takto všetci siedmi, no všetci pomreli a nezanechali deti. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich. 34 Isus im odpovedal a hovoril: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú. 36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, keďže sú synmi vzkriesenia. 37 A že mŕtvi vstanú, naznačil aj Mojžiš pri kríku, keď Hospodina nazval Bohom Abrahámovým a Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38 Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých, lebo u Neho všetci žijú. 39 Tu niektorí zo zákonníkov povedali: Učiteľ, dobre si povedal. 40 A už sa Ho neodvážili na nič vypytovať. 41 Isus im povedal: Ako môžu hovoriť, že Christos je Dávidov syn? 42 Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Povedal Pán môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, 43 dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojich nôh. 44 Dávid Ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom? 45 Keď (to) všetok ľud počúval, povedal svojim učeníkom: 46 Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, milujú pozdravy na trhoviskách, predné sedadlá v synagógach a popredné miesta na hostinách, 47 ktorí vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.