18. kapitola
1Rozpovedal im tiež podobenstvo o tom, ako sa treba stále modliť a neustávať. 2Hovoril: V ktoromsi meste bol jeden sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí sa nehanbil. 3No v tom meste bola aj istá vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Obráň ma pred mojím protivníkom. 4Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5ale že ma tá vdova obťažuje, obránim ju, aby ma donekonečna netrápila. 6Pán však povedal: Počujete, čo hovorí nespravodlivý sudca? 7A azda Boh neobráni svojich vyvolených, ktorí k Nemu volajú dňom i nocou, i keď s veľkou trpezlivosťou? 8Hovorím vám: Čoskoro ich obráni. Ale či Syn človeka nájde vieru na Zemi, keď príde? 9Niektorým však, čo sa spoliehali na seba, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa; jeden farizej a druhý mýtnik. 11Farizej zastal a takto sa v sebe modlil: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. 12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo nadobudnem. 13Mýtnik však stál obďaleč a nechcel ani oči pozdvihnúť k nebu, ale bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. 14Hovorím vám, tento odišiel do svojho domu ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 15Prinášali k Nemu aj nemluvniatka, aby sa ich dotýkal. 16Keď to videli učeníci, dohovárali im. Ale Isus si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Kráľovstvo Božie. 17Veru, hovorím vám: Kto však neprijme Kráľovstvo Božie ako dieťa, nevojde doň. 18A jeden popredný muž sa Ho spýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života? 19Isus mu však odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba sám Boh. 20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevyslovíš krivé svedectvo, cti si otca i matku. 21On však povedal: Toto všetko som zachovával od svojej mladosti. 22Keď to Isus počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma. 23Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol náramne bohatý. 24Keď ho Isus videl, ako zosmutnel, povedal: Ako ťažko vchádzajú do Božieho Kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! 25Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Kráľovstva Božieho. 26A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený? 27On však odpovedal: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha 28Tu Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a nasledovali sme Ťa! 29On však im povedal: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom alebo rodičov alebo bratov alebo sestry alebo ženu alebo deti pre Kráľovstvo Božie, 30aby v tomto čase neprijal omnoho viac a v budúcom veku večný život. 31Potom vzal k sebe Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa všetko, čo je prorokmi napísané o Synovi človeka. 32Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať, potupia Ho a budú pľuvať na Neho. 33Zbičujú Ho a zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. 34A títo ničomu z toho nerozumeli. Táto reč bola pred nimi skrytá a nechápali, čo hovoril. 35Keď sa blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. 36Keď však počul, že tadiaľ prechádza zástup, spytoval sa, čo je to. 37Povedali mu, že tade prechádza Isus Nazaretský. 38A (on) vykríkol a povedal: Isus, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39Tí, čo išli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal. Ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40Nato Isus zastal a kázal ho priviesť k sebe. A keď sa k Nemu priblížil, opýtal sa ho: 41Čo chceš, aby som ti urobil? On však odpovedal: Pane, nech vidím! 42A Isus mu riekol: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. 43A (on) hneď videl, nasledoval Ho a oslavoval Boha. A všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.