Predchádzajúca kapitola

17. kapitola

1 Potom povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. 2 Lepšie by mu bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený na krk a on hodený do mora, ako by mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší voči tebe, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. 4 Ak sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehreší a sedem ráz sa k tebe vráti a povie: Kajám sa, - odpusť mu! 5 A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery! 6 Pán vravel: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrno a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora! - poslúchla by vás. 7 Ak niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, či mu povie, keď sa vráti z poľa: Poď hneď a sadni k stolu? 8 Či mu skôr nepovie: Priprav mi niečo na večeru, opáš sa a posluhuj mi, dokiaľ sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? 9 Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia! Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť. 11 Keď potom pokračoval v ceste do Jeruzalema, prechádzal medzi Samáriou a Galileou. 12 A keď vchádzal do akejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka. 13 Tu pozdvihli svoj hlas a hovorili: Isus, Učiteľ, zmiluj sa nad nami. 14 Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení. 15 Jeden z nich, keď uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. 16 I padol na tvár k Jeho nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17 Tu prehovoril Isus a povedal: Či neboli očistení desiati? Kde sú tí deviati? 18 To sa nevrátili, aby oslávili Boha, iba tento cudzinec? 19 A jemu povedal: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila! 20 Keď sa Ho potom farizeji opýtali, kedy príde Kráľovstvo Božie, odpovedal im a hovoril: Kráľovstvo Božie príde nepozorovane. 21 Ani nepovedia: Hľa, tu je! alebo: Tamto je! Lebo, hľa, Kráľovstvo Božie je uprostred vás. 22 A učeníkom povedal: Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 I povedia vám: Hľa, tam je! Hľa, tu je! (Ale vy) tam nechoďte, ani za ním nebežte. 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 A ako bolo za dní Noemových, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. I prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padal oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech pre ne nezostupuje. Kto bude na poli, nech sa tiež nevracia. 32 Spomeňte si na Lótovu ženu. 33 Kto sa bude snažiť zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. 35 Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá a druhá ostane. 36 Dvaja budú na poli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. 37 A vtedy Mu povedali: Kde, Pane? On však im povedal: Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.