17. kapitola
1Potom povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. 2Lepšie by mu bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený na krk a on hodený do mora, ako by mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. 3Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší voči tebe, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. 4Ak sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehreší a sedem ráz sa k tebe vráti a povie: Kajám sa, - odpusť mu! 5A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery! 6Pán vravel: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrno a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora! - poslúchla by vás. 7Ak niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, či mu povie, keď sa vráti z poľa: Poď hneď a sadni k stolu? 8Či mu skôr nepovie: Priprav mi niečo na večeru, opáš sa a posluhuj mi, dokiaľ sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? 9Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? 10Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia! Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť. 11Keď potom pokračoval v ceste do Jeruzalema, prechádzal medzi Samáriou a Galileou. 12A keď vchádzal do akejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka. 13Tu pozdvihli svoj hlas a hovorili: Isus, Učiteľ, zmiluj sa nad nami. 14Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení. 15Jeden z nich, keď uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. 16I padol na tvár k Jeho nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17Tu prehovoril Isus a povedal: Či neboli očistení desiati? Kde sú tí deviati? 18To sa nevrátili, aby oslávili Boha, iba tento cudzinec? 19A jemu povedal: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila! 20Keď sa Ho potom farizeji opýtali, kedy príde Kráľovstvo Božie, odpovedal im a hovoril: Kráľovstvo Božie príde nepozorovane. 21Ani nepovedia: Hľa, tu je! alebo: Tamto je! Lebo, hľa, Kráľovstvo Božie je uprostred vás. 22A učeníkom povedal: Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23I povedia vám: Hľa, tam je! Hľa, tu je! (Ale vy) tam nechoďte, ani za ním nebežte. 24Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň. 25Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26A ako bolo za dní Noemových, tak bude aj za dní Syna človeka. 27Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. I prišla potopa a všetkých zahubila. 28Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padal oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech pre ne nezostupuje. Kto bude na poli, nech sa tiež nevracia. 32Spomeňte si na Lótovu ženu. 33Kto sa bude snažiť zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová. 34Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. 35Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá a druhá ostane. 36Dvaja budú na poli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. 37A vtedy Mu povedali: Kde, Pane? On však im povedal: Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.