16. kapitola
1 Povedal však aj svojim učeníkom: Bol jeden bohatý človek, ktorý mal aj správcu (majetku). A toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2 I zavolal si ho a povedal mu: Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho správcovstva, lebo ďalej už nemôžeš byť správcom. 3 Tu si správca povedal: Čo mám robiť, keď mi môj pán berie správcovstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď ma pozbavia správcovstva. 5 I povolal si po jednom z dlžníkov svojho pána a prvého sa opýtal: Koľko dlhuješ môjmu pánovi? 6 Ten odpovedal: Sto mier oleja. I povedal mu: Vezmi svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal druhého: Ty teda koľko dlhuješ? Ten povedal: Sto kórov pšenice. I povedal mu: Vezmi svoj úpis a napíš osemdesiat. 8 A pán pochválil nespravodlivého správcu, že si rozvážne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú totiž opatrnejší voči svojmu pokoleniu ako synovia svetla. 9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov. 10 Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12 Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa Mu. 15 I povedal im:Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je pred ľuďmi vznešené, pred Bohom je ohavnosťou. 16 Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy sa zvestuje Kráľovstvo Božie a každý s námahou vchádza do neho. 17 Ľahšie sa však pominie nebo i zem, než by zo Zákona vypadla čo i len jedna čiaročka. 18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží. A kto si berie ženu, čo ju muž prepustil, cudzoloží. 19 Bol však istý bohatý človek, obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvelo hodoval. 20 A bol akýsi chudák, menom Lazár, plný vredov, ktorý líhaval pri jeho bráne. 21 Túžil nasýtiť sa odrobinkami, čo padali z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 I stalo sa, že ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel však aj boháč a pochovali ho. 23 A v podsvetí, keď bol v mukách, pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal (naň) a hovoril: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech omočí koniec prsta vo vode a ochladí mi jazyk, lebo sa trápim v tomto plameni. 25 No Abrahám povedal: Synu, spomeň si, že ty si svoje dobré veci prijal vo svojom živote a podobne Lazár zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho všetkého je medzi nami a vami upevnená veľká priepasť, aby tí, čo by chceli, nemohli odtiaľ prejsť k vám, podobne ani odtiaľ prekročiť k nám. 27 Ale on povedal: Prosím ťa, otče, aby si ho poslal do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov, nech im dosvedčí, aby aj oni neprišli na toto miesto múk. 29 Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 On však povedal: Nie, otec Abrahám, ale ak niekto z mŕtvych príde k nim, budú sa kajať. 31 Nato mu povedal: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto vstal z mŕtvych.