16. kapitola
1Povedal však aj svojim učeníkom: Bol jeden bohatý človek, ktorý mal aj správcu (majetku). A toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok.2I zavolal si ho a povedal mu: Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho správcovstva, lebo ďalej už nemôžeš byť správcom.3Tu si správca povedal: Čo mám robiť, keď mi môj pán berie správcovstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.4Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď ma pozbavia správcovstva.5I povolal si po jednom z dlžníkov svojho pána a prvého sa opýtal: Koľko dlhuješ môjmu pánovi?6Ten odpovedal: Sto mier oleja. I povedal mu: Vezmi svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.7Potom sa opýtal druhého: Ty teda koľko dlhuješ? Ten povedal: Sto kórov pšenice. I povedal mu: Vezmi svoj úpis a napíš osemdesiat.8A pán pochválil nespravodlivého správcu, že si rozvážne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú totiž opatrnejší voči svojmu pokoleniu ako synovia svetla.9Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov.10Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)?12Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?13Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa Mu.15I povedal im:Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je pred ľuďmi vznešené, pred Bohom je ohavnosťou.16Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy sa zvestuje Kráľovstvo Božie a každý s námahou vchádza do neho.17Ľahšie sa však pominie nebo i zem, než by zo Zákona vypadla čo i len jedna čiaročka.18Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží. A kto si berie ženu, čo ju muž prepustil, cudzoloží.19Bol však istý bohatý človek, obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvelo hodoval.20A bol akýsi chudák, menom Lazár, plný vredov, ktorý líhaval pri jeho bráne.21Túžil nasýtiť sa odrobinkami, čo padali z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy.22I stalo sa, že ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel však aj boháč a pochovali ho.23A v podsvetí, keď bol v mukách, pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone.24I zvolal (naň) a hovoril: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech omočí koniec prsta vo vode a ochladí mi jazyk, lebo sa trápim v tomto plameni.25No Abrahám povedal: Synu, spomeň si, že ty si svoje dobré veci prijal vo svojom živote a podobne Lazár zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš.26A okrem toho všetkého je medzi nami a vami upevnená veľká priepasť, aby tí, čo by chceli, nemohli odtiaľ prejsť k vám, podobne ani odtiaľ prekročiť k nám.27Ale on povedal: Prosím ťa, otče, aby si ho poslal do domu môjho otca.28Mám totiž piatich bratov, nech im dosvedčí, aby aj oni neprišli na toto miesto múk.29Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú.30On však povedal: Nie, otec Abrahám, ale ak niekto z mŕtvych príde k nim, budú sa kajať.31Nato mu povedal: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto vstal z mŕtvych.