16. kapitola
1Povedal však aj svojim učeníkom: Bol jeden bohatý človek, ktorý mal aj správcu (majetku). A toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2I zavolal si ho a povedal mu: Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho správcovstva, lebo ďalej už nemôžeš byť správcom. 3Tu si správca povedal: Čo mám robiť, keď mi môj pán berie správcovstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď ma pozbavia správcovstva. 5I povolal si po jednom z dlžníkov svojho pána a prvého sa opýtal: Koľko dlhuješ môjmu pánovi? 6Ten odpovedal: Sto mier oleja. I povedal mu: Vezmi svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat. 7Potom sa opýtal druhého: Ty teda koľko dlhuješ? Ten povedal: Sto kórov pšenice. I povedal mu: Vezmi svoj úpis a napíš osemdesiat. 8A pán pochválil nespravodlivého správcu, že si rozvážne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú totiž opatrnejší voči svojmu pokoleniu ako synovia svetla. 9Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov. 10Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa Mu. 15I povedal im:Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je pred ľuďmi vznešené, pred Bohom je ohavnosťou. 16Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy sa zvestuje Kráľovstvo Božie a každý s námahou vchádza do neho. 17Ľahšie sa však pominie nebo i zem, než by zo Zákona vypadla čo i len jedna čiaročka. 18Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží. A kto si berie ženu, čo ju muž prepustil, cudzoloží. 19Bol však istý bohatý človek, obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvelo hodoval. 20A bol akýsi chudák, menom Lazár, plný vredov, ktorý líhaval pri jeho bráne. 21Túžil nasýtiť sa odrobinkami, čo padali z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. 22I stalo sa, že ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel však aj boháč a pochovali ho. 23A v podsvetí, keď bol v mukách, pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24I zvolal (naň) a hovoril: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech omočí koniec prsta vo vode a ochladí mi jazyk, lebo sa trápim v tomto plameni. 25No Abrahám povedal: Synu, spomeň si, že ty si svoje dobré veci prijal vo svojom živote a podobne Lazár zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho všetkého je medzi nami a vami upevnená veľká priepasť, aby tí, čo by chceli, nemohli odtiaľ prejsť k vám, podobne ani odtiaľ prekročiť k nám. 27Ale on povedal: Prosím ťa, otče, aby si ho poslal do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov, nech im dosvedčí, aby aj oni neprišli na toto miesto múk. 29Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30On však povedal: Nie, otec Abrahám, ale ak niekto z mŕtvych príde k nim, budú sa kajať. 31Nato mu povedal: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto vstal z mŕtvych.