15. kapitola
1 Približovali sa k Nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 A farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: 4 Ak niekto z vás má sto oviec a jednu stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, položí si ju na ramená a raduje sa. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. 7 Hovorím vám, že tak aj v nebi bude (väčšia) radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. 8 Alebo ktorá žena, čo má desať drachiem, ak stratí jednu drachmu, nezažne lampu, nevymetie dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde? 9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla stratenú drachmu! 10 Taká, hovorím vám, býva radosť pred Božími anjelmi nad jedným hriešnikom, čo činí pokánie. 11 Povedal tiež: Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) im majetok rozdelil. 13 Po nemnohých dňoch mladší syn zobral všetko, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým spôsobom premárnil. 14 Keď však všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného občana tej krajiny. A ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 I želal si naplniť brucho (aspoň) strukmi, ktoré žrali svine, ale nikto mu ich nedával. 17 Vtedy vstúpil do seba a povedal: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, ale ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou. 19 A už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. 20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Keď bol ešte ďaleko, jeho otec ho uvidel a bolo mu ho ľúto. I pribehol, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu však povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou. A už nie som hoden volať sa tvojím synom. 22 Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste ihneď najlepšie rúcho a oblečte ho, dajte mu prsteň na ruku a sandále na nohy! 23 Priveďte tiež vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. A začali sa veseliť. 25 Jeho starší syn bol však na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. 26 I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa to deje. 27 On mu však povedal: Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, že ho prijal zdravého. 28 On sa však nahneval a nechcel vojsť (do domu). Ale otec vyšiel (z domu) a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi a hovoril: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani len kozliatko, aby som sa veselil so svojimi priateľmi. 30 Keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil majetok s neviestkami, zarezal si mu vykŕmené teľa. 31 On mu však povedal: Dieťa moje, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.