15. kapitola
1Približovali sa k Nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2A farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. 3Vtedy im povedal toto podobenstvo: 4Ak niekto z vás má sto oviec a jednu stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? 5A keď ju nájde, položí si ju na ramená a raduje sa. 6A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. 7Hovorím vám, že tak aj v nebi bude (väčšia) radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. 8Alebo ktorá žena, čo má desať drachiem, ak stratí jednu drachmu, nezažne lampu, nevymetie dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde? 9A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla stratenú drachmu! 10Taká, hovorím vám, býva radosť pred Božími anjelmi nad jedným hriešnikom, čo činí pokánie. 11Povedal tiež: Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) im majetok rozdelil. 13Po nemnohých dňoch mladší syn zobral všetko, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým spôsobom premárnil. 14Keď však všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u jedného občana tej krajiny. A ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16I želal si naplniť brucho (aspoň) strukmi, ktoré žrali svine, ale nikto mu ich nedával. 17Vtedy vstúpil do seba a povedal: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, ale ja tu hyniem od hladu. 18Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou. 19A už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. 20I vstal a šiel k svojmu otcovi. Keď bol ešte ďaleko, jeho otec ho uvidel a bolo mu ho ľúto. I pribehol, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu však povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou. A už nie som hoden volať sa tvojím synom. 22Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste ihneď najlepšie rúcho a oblečte ho, dajte mu prsteň na ruku a sandále na nohy! 23Priveďte tiež vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. A začali sa veseliť. 25Jeho starší syn bol však na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. 26I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa to deje. 27On mu však povedal: Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, že ho prijal zdravého. 28On sa však nahneval a nechcel vojsť (do domu). Ale otec vyšiel (z domu) a prehováral ho. 29On však odpovedal otcovi a hovoril: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani len kozliatko, aby som sa veselil so svojimi priateľmi. 30Keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil majetok s neviestkami, zarezal si mu vykŕmené teľa. 31On mu však povedal: Dieťa moje, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.