14. kapitola
1 Keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby jedol chlieb, tí Ho pozorovali. 2 A hľa, bol pred Ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku. 3 Tu prehovoril Isus a pýtal sa zákonníkov a farizejov: Je dovolené v sobotu uzdravovať a či nie? 4 Oni však mlčali. On ho nato uchopil, uzdravil a prepustil. 5 Potom k nim prehovoril a povedal: Ak niekomu z vás spadne do studne osol alebo vôl, či ho hneď nevytiahne aj v deň sobotný? 6 A oni neboli schopní Mu na to odpovedať. 7 Keď však spozoroval, ako si pozvaní vyberajú popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8 Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto dôstojnejší, ako si ty. 9 A prišiel by ten, čo pozval teba i jeho a povedal by ti: Uvoľní miesto tomuto. A vtedy by si s hanbou musel zaujať posledné miesto. 10 Ale keď budeš pozvaný, choď a sadni si na posledné miesto, aby keď príde ten, čo ťa pozval, povedal ti: Priateľ, postúp vyššie! Vtedy budeš poctený pred všetkými pozvanými. 11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 12 No aj tomu, čo Ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, ani bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. 13 Ale keď strojíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých, slepých! 14 A budeš blažený, lebo sa ti nemajú čím odplatiť. Odplaty sa ti dostane pri zmŕtvychvstaní spravodlivých. 15 Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal Mu: Blažený, kto bude jesť chlieb v Kráľovstve Božom. 16 On mu však povedal: Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené. 18 I začali sa všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma! 19 Druhý povedal: Kúpil som pár volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma! 20 A ešte iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých! 22 Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto. 23 Vtedy pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ohrady a tých (čo tam nájdeš) presvedč vojsť, aby sa naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru. Lebo veľa je pozvaných, ale málo vyvolených. 25 Išli s Ním však veľké zástupy a On sa obrátil a povedal im: 26 Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Kto nenesie svoj kríž a nenasleduje ma, nemôže byť mojím učeníkom. 28 Lebo kto z vás, keď chce stavať vežu, si najprv nesadne a nezráta náklady, či bude mať aj na dokončenie? 29 Aby potom, keď položí základ a nebude môcť dokončiť, nezačali sa mu všetci, čo to vidia, posmievať a hovoriť: 30 Tento človek začal stavať, ale nedokázal dokončiť. 31 Alebo ktorý kráľ, keď má ísť do boja s iným kráľom, si najprv nesadne, aby sa poradil, či s desiatimi tisícami sa môže postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33 A tak ani nikto z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. 34 Soľ je dobrá (vec); ale ak soľ stratí slanosť, ako sa dá napraviť? 35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja; vyhodia ju von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.
Otvoriť ponuku pre čitateľov biblia.sk