14. kapitola
1Keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby jedol chlieb, tí Ho pozorovali. 2A hľa, bol pred Ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku. 3Tu prehovoril Isus a pýtal sa zákonníkov a farizejov: Je dovolené v sobotu uzdravovať a či nie? 4Oni však mlčali. On ho nato uchopil, uzdravil a prepustil. 5Potom k nim prehovoril a povedal: Ak niekomu z vás spadne do studne osol alebo vôl, či ho hneď nevytiahne aj v deň sobotný? 6A oni neboli schopní Mu na to odpovedať. 7Keď však spozoroval, ako si pozvaní vyberajú popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto dôstojnejší, ako si ty. 9A prišiel by ten, čo pozval teba i jeho a povedal by ti: Uvoľní miesto tomuto. A vtedy by si s hanbou musel zaujať posledné miesto. 10Ale keď budeš pozvaný, choď a sadni si na posledné miesto, aby keď príde ten, čo ťa pozval, povedal ti: Priateľ, postúp vyššie! Vtedy budeš poctený pred všetkými pozvanými. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 12No aj tomu, čo Ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, ani bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. 13Ale keď strojíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých, slepých! 14A budeš blažený, lebo sa ti nemajú čím odplatiť. Odplaty sa ti dostane pri zmŕtvychvstaní spravodlivých. 15Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal Mu: Blažený, kto bude jesť chlieb v Kráľovstve Božom. 16On mu však povedal: Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené. 18I začali sa všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma! 19Druhý povedal: Kúpil som pár volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma! 20A ešte iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. 21Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých! 22Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto. 23Vtedy pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ohrady a tých (čo tam nájdeš) presvedč vojsť, aby sa naplnil dom. 24Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru. Lebo veľa je pozvaných, ale málo vyvolených. 25Išli s Ním však veľké zástupy a On sa obrátil a povedal im: 26Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27Kto nenesie svoj kríž a nenasleduje ma, nemôže byť mojím učeníkom. 28Lebo kto z vás, keď chce stavať vežu, si najprv nesadne a nezráta náklady, či bude mať aj na dokončenie? 29Aby potom, keď položí základ a nebude môcť dokončiť, nezačali sa mu všetci, čo to vidia, posmievať a hovoriť: 30Tento človek začal stavať, ale nedokázal dokončiť. 31Alebo ktorý kráľ, keď má ísť do boja s iným kráľom, si najprv nesadne, aby sa poradil, či s desiatimi tisícami sa môže postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33A tak ani nikto z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. 34Soľ je dobrá (vec); ale ak soľ stratí slanosť, ako sa dá napraviť? 35Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja; vyhodia ju von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.