13. kapitola
1 V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, ktorých krv Pilát zmiešal s ich obeťami. 2 Isus im odpovedal a riekol: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže toľko vytrpeli, boli väčší hriešnici ako všetci ostatní Galilejci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako všetci tí, čo bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. 6 Povedal im aj toto podobenstvo: Ktosi mal vo vinici zasadený figovník. I prišiel a hľadal na ňom ovocie, ale nenašiel. 7 Povedal preto vinárovi: Hľa, už je to tretí rok, čo prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem? 8 Ten sa však ozval a povedal mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok. Keď ho okopem a pohnojím, 9 azda prinesie ovocie. Ak však nie, v nasledujúcom (roku) ho vytneš. 10 Potom učil v sobotu v ktorejsi synagóge. 11 Bola tam žena, čo už osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. 12 Keď ju však Isus zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojho neduhu! 13 I položil na ňu ruky a hneď sa vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Vtedy predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že (ju) Isus uzdravil v sobotu, ozval sa a povedal zástupu: Šesť dní je na to, aby sa pracovalo; v tie teda prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, ale nie v sobotný deň. 15 Pán mu však odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasiel a nevodí ho napájať? 16 A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú Satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z tohto puta vyslobodiť v sobotný deň? 17 A keď to povedal, všetci Jeho protivníci sa zahanbili a celý zástup sa radoval zo všetkých Jeho slávnych skutkov, ktoré konal. 18 Potom hovoril: Čomu je podobné Kráľovstvo Božie a k čomu ho prirovnám? 19 Podobné jehorčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade; i vyrástlo a bolo veľkým stromom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho konároch. 20 A znova povedal: K čomu prirovnám Kráľovstvo Božie? 21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zapravila do troch mier múky, až všetko nakyslo. 22 I prechádzal cez mestá a dediny, učil a poberal sa do Jeruzalema. 23 Ktosi sa ho spýtal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? On im však povedal: 24 Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť. 25 Keď už pán domu vstane a zavrie dvere, zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a hovoriť: Pane, otvor nám! Ale On vám odpovie: Nepoznám vás, odkiaľ ste. 26 Vtedy začnete hovoriť: Pred Tebou sme jedávali a pili a na našich uliciach si vyučoval. 27 A povie: Hovorím vám, neviem, odkiaľ ste! Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti! 28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák a Jákob i všetci proroci sú v Kráľovstve Božom a vás z neho vyhodili. 29 A prídu od východu a západu, od severu a juhu a budú stolovať v Kráľovstve Božom. 30 A hľa, sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými. 31 V ten deň pristúpili niektorí farizeji a hovorili Mu: Vyjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes Ťa chce zabiť. 32 Povedal im: Choďte a povedzte tej líške: Hľa, vyháňam démonov, uzdravujem dnes a zajtra, a tretieho dňa dokončím. 33 Avšak dnes, zajtra i pozajtra musím ísť ďalej, lebo je nemožné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní. Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. 35 Hľa, váš dom sa vám ponecháva pustý. A hovorím vám, že ma neuvidíte, až príde (čas), keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.