11. kapitola
1Raz sa (Isus) na ktoromsi mieste modlil. A keď skončil, povedal Mu jeden z Jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako i Ján naučil svojich učeníkov. 2Povedal im teda: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje; príď Kráľovstvo Tvoje; buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi. 3Chlieb náš každodenný dávaj nám každý deň, 4a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi; a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého. 5A potom im hovoril: Ak niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ, požičaj mi tri chleby, 6lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám mu čo predložiť. 7A keby mu ten zvnútra odpovedal: Neobťažuj ma! Dvere sú už zatvorené a moje deti sú so mnou na posteli. Nemôžem vstať a dať ti. 8Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť jednako vstane a dá mu, koľko prosí. 9Aj ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte, a nájdete; klopte, a bude vám otvorené! 10Lebo každý, kto prosí, dostáva, a kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, bude otvorené. 11Keď však niektorého z vás, otcov, syn prosí o chlieb, či mu podá kameň? Alebo o rybu, či mu miesto ryby podá hada? 12Alebo ak prosí o vajce, či mu podá škorpióna? 13Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr Otec, ktorý je v nebesiach, dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia. 14Raz vyhnal démona, ktorý bol nemý. Keď však démon vyšiel, nemý prehovoril, a ľudia sa divili. 15Ale niektorí z nich hovorili: Mocou Belzebula, kniežaťa démonov, vyháňa démonov. 16Iní zas, aby Ho pokúšali, žiadali od Neho znamenia z neba. 17On však poznal ich zmýšľanie a povedal im: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne, a rozdelený dom sa zrúti. 18Ak je teda aj Satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam démonov. 19No ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, potom prostredníctvom koho (ich) vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20Ale ak ja Božím prstom vyháňam démonov, potom k vám prišlo Kráľovstvo Božie. 21Keď mocný so zbraňou stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22Ale keď príde silnejší ako on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, na ktorú sa spoliehal, a čo ukoristil, porozdáva. 23Kto nie je so mnou, je proti mne; a kto so mnou nezhromažďuje, ten rozhadzuje. 24Keď nečistý duch vyjde z človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok. A keď ho nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. 26Vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú a prebývajú tam. A posledný stav toho človeka je horší ako prvý. 27Stalo sa však, keď to hovoril, že ktorási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blažený život, ktorý Ťa nosil, a prsia, ktoré Ťa kojili. 28On však odpovedal: Veru, blažení sú skôr tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. 29A zástupom, ktoré sa (k Nemu) hrnuli, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie. Hľadá znamenie, ale nedostane ho, iba ak znamenie proroka Jonáša. 30Lebo ako sa Jonáš stal znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. 31Kráľovná Juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich, lebo od končín Zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu; a hľa, tu je Niekto väčší ako Šalamún. 32Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie; a hľa, tu je Niekto väčší ako Jonáš. 33Nikto nezažne svetlo (nato), aby ho postavil na skryté miesto alebo pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 34Lampou tela je tvoje oko. Ak teda tvoje oko bude prosté, celé telo tvoje bude svetlé. Ale ak tvoje oko bude zlé, bude aj tvoje telo tmavé. 35Hľaď teda, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. 36Ak je tvoje telo celé svetlé a ani jedna jeho časť nebude temná, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom. 37Keď to hovoril, poprosil Ho istý farizej, aby u neho obedoval. Vošiel teda a posadil sa k stolu. 38No farizej sa zadivil, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39Pán mu však povedal: Vy, farizeji, teraz čistíte vonkajšok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. 40Blázni! Či Ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? 41Ale rozdávajte ako almužnu z toho, čo je vo vás a hľa, všetko vám bude čisté. 42No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeliny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate. Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať. 43Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvé miesta v synagógach a pozdravy na trhoviskách. 44Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo ste ako nenápadné hroby a ľudia ani nevedia, že po nich chodia. 45Nato Mu ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a hovoril: Učiteľ, keď takto hovoríš, potupuješ aj nás. 46On však povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo zaťažujete ľudí neznesiteľnými bremenami, ale sami sa tých bremien ani jedným prstom nedotknete. 47Beda vám, že staviate hrobky prorokom, ktorých vaši otcovia zabíjali. 48Takto sami dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov. Oni ich zabíjali a vy im staviate náhrobky. 49Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a z nich jedných zabijú a druhých budú prenasledovať, 50aby sa od tohto pokolenia vyžadovala krv všetkých prorokov, čo bola vyliata od stvorenia sveta, 51od krvi Ábelovej až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyžadovaná od tohto pokolenia. 52Beda vám zákonníci, lebo ste prevzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste v tom zabránili. 53Keď im to hovoril, zákonníci a farizeji začali na Neho prudko dorážať a dotieravo sa Ho na všeličo vypytovať. 54Strojili Mu úklady a hľadali, ako by Ho chytili na slove a obvinili.