11. kapitola
1 Raz sa (Isus) na ktoromsi mieste modlil. A keď skončil, povedal Mu jeden z Jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako i Ján naučil svojich učeníkov. 2 Povedal im teda: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje; príď Kráľovstvo Tvoje; buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi. 3 Chlieb náš každodenný dávaj nám každý deň, 4 a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi; a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého. 5 A potom im hovoril: Ak niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ, požičaj mi tri chleby, 6 lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám mu čo predložiť. 7 A keby mu ten zvnútra odpovedal: Neobťažuj ma! Dvere sú už zatvorené a moje deti sú so mnou na posteli. Nemôžem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť jednako vstane a dá mu, koľko prosí. 9 Aj ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte, a nájdete; klopte, a bude vám otvorené! 10 Lebo každý, kto prosí, dostáva, a kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, bude otvorené. 11 Keď však niektorého z vás, otcov, syn prosí o chlieb, či mu podá kameň? Alebo o rybu, či mu miesto ryby podá hada? 12 Alebo ak prosí o vajce, či mu podá škorpióna? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr Otec, ktorý je v nebesiach, dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia. 14 Raz vyhnal démona, ktorý bol nemý. Keď však démon vyšiel, nemý prehovoril, a ľudia sa divili. 15 Ale niektorí z nich hovorili: Mocou Belzebula, kniežaťa démonov, vyháňa démonov. 16 Iní zas, aby Ho pokúšali, žiadali od Neho znamenia z neba. 17 On však poznal ich zmýšľanie a povedal im: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne, a rozdelený dom sa zrúti. 18 Ak je teda aj Satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam démonov. 19 No ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, potom prostredníctvom koho (ich) vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak ja Božím prstom vyháňam démonov, potom k vám prišlo Kráľovstvo Božie. 21 Keď mocný so zbraňou stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22 Ale keď príde silnejší ako on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, na ktorú sa spoliehal, a čo ukoristil, porozdáva. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne; a kto so mnou nezhromažďuje, ten rozhadzuje. 24 Keď nečistý duch vyjde z človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok. A keď ho nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25 A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. 26 Vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú a prebývajú tam. A posledný stav toho človeka je horší ako prvý. 27 Stalo sa však, keď to hovoril, že ktorási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blažený život, ktorý Ťa nosil, a prsia, ktoré Ťa kojili. 28 On však odpovedal: Veru, blažení sú skôr tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. 29 A zástupom, ktoré sa (k Nemu) hrnuli, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie. Hľadá znamenie, ale nedostane ho, iba ak znamenie proroka Jonáša. 30 Lebo ako sa Jonáš stal znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. 31 Kráľovná Juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich, lebo od končín Zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu; a hľa, tu je Niekto väčší ako Šalamún. 32 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie; a hľa, tu je Niekto väčší ako Jonáš. 33 Nikto nezažne svetlo (nato), aby ho postavil na skryté miesto alebo pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 34 Lampou tela je tvoje oko. Ak teda tvoje oko bude prosté, celé telo tvoje bude svetlé. Ale ak tvoje oko bude zlé, bude aj tvoje telo tmavé. 35 Hľaď teda, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. 36 Ak je tvoje telo celé svetlé a ani jedna jeho časť nebude temná, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom. 37 Keď to hovoril, poprosil Ho istý farizej, aby u neho obedoval. Vošiel teda a posadil sa k stolu. 38 No farizej sa zadivil, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39 Pán mu však povedal: Vy, farizeji, teraz čistíte vonkajšok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. 40 Blázni! Či Ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? 41 Ale rozdávajte ako almužnu z toho, čo je vo vás a hľa, všetko vám bude čisté. 42 No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeliny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate. Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať. 43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvé miesta v synagógach a pozdravy na trhoviskách. 44 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo ste ako nenápadné hroby a ľudia ani nevedia, že po nich chodia. 45 Nato Mu ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a hovoril: Učiteľ, keď takto hovoríš, potupuješ aj nás. 46 On však povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo zaťažujete ľudí neznesiteľnými bremenami, ale sami sa tých bremien ani jedným prstom nedotknete. 47 Beda vám, že staviate hrobky prorokom, ktorých vaši otcovia zabíjali. 48 Takto sami dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov. Oni ich zabíjali a vy im staviate náhrobky. 49 Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a z nich jedných zabijú a druhých budú prenasledovať, 50 aby sa od tohto pokolenia vyžadovala krv všetkých prorokov, čo bola vyliata od stvorenia sveta, 51 od krvi Ábelovej až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyžadovaná od tohto pokolenia. 52 Beda vám zákonníci, lebo ste prevzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste v tom zabránili. 53 Keď im to hovoril, zákonníci a farizeji začali na Neho prudko dorážať a dotieravo sa Ho na všeličo vypytovať. 54 Strojili Mu úklady a hľadali, ako by Ho chytili na slove a obvinili.