10. kapitola
1Potom však Pán ustanovil ešte iných sedemdesiatich (učeníkov) a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kde sám chcel ísť. 2A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 3Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4Nenoste ani mešec, ani kapsu, ani sandále, ani cestou nikoho nepozdravujte! 5Keď vojdete do ktoréhokoľvek domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu! 6A ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom váš pokoj. Ak nie, vráti sa k vám. 7V tom dome potom zostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník je hoden svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu. 8Keď vojdete do ktoréhokoľvek mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. 9A uzdravujte chorých, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám Kráľovstvo Božie. 10Ak vojdete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite na jeho ulice a povedzte: 11Striasame na vás aj prach, čo sa nám z vášho mesta prilepil na nohy. Avšak to vedzte, že sa priblížilo Kráľovstvo Božie. 12Hovorím vám, že ľahšie bude v onen deň Sodomčanom, ako tomu mestu. 13Beda ti, Chorazim, beda ti Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidóne boli stali mocné činy, aké sa stali u vás, dávno by boli sedeli vo vrecovine i popole a kajali sa. 14Ale Týru a Sidónu bude na súde ľahšie ako vám. 15A ty, Kafarnaum, čo si sa vyvýšil až do nebies, do podsvetia sa zrútiš. 16Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; kto však pohŕda mnou, pohŕda Tým, ktorý ma poslal. 17Tí sedemdesiati sa vrátili s radosťou a hovorili: Pane, v Tvojom mene sa nám poddávajú aj démoni. 18On im však povedal: Videl som Satana padať z neba ako blesk. 19Hľa, dávam vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch, i po každej sile nepriateľskej, a nič vám neuškodí. 20No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi. 21V tú hodinu zaradoval sa Isus v duchu a povedal: Velebím Ťa, Otče, Pane neba i Zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil to jednoduchým (ľuďom). Áno, Otče, lebo tak sa Tebe zaľúbilo. 22A keď sa obrátil k učeníkom, povedal: Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nevie, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn chce zjaviť. 23Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: Blažené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. 24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi želali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. 25Vtedy vstal nejaký zákonník, aby Ho pokúšal a povedal: Učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život? 26On mu nato povedal: A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš? 27On odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou, celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého! 28Povedal mu teda: Správne si odpovedal. To konaj a budeš žiť! 29Ale on, aby sa ospravedlnil, povedal Isusovi: A kto je môj blížny? 30Nato mu Isus povedal: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov, ktorí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31Náhodou šiel tou istou cestou nejaký kňaz, no keď ho zazrel, obišiel ho. 32Podobne aj levita, keď prišiel na toto miesto a videl ho, obišiel ho. 33No prišiel k nemu aj istý pocestný Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34I pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno, a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a postaral sa o neho. 35Na druhý deň, majúc v úmysle odísť, vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oňho; a ak naň vynaložíš viac, zaplatím ti to, keď sa vrátim. 36Kto z tých troch, podľa teba, bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? 37On nato povedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. I povedal mu Isus: Choď a rob podobne! 38Ako tak šli, vošiel aj On do jednej dediny. Istá žena, menom Marta, prijala Ho do svojho domu. 39Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla k nohám Isusovým a počúvala Jeho slová. 40Marta si zas dala mnoho práce s obsluhou. Zrazu však pristúpila a povedala: Pane, nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla! 41Isus jej odpovedal a riekol: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42avšak iba jedno je potrebné. Mária si totiž vybrala lepší podiel, ktorý jej nebude odňatý.