8. kapitola
1Isus odišiel na Olivový vrch. 2Ale na úsvite znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k Nemu. Sadol si a učil ich. 3Zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4a povedali Mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto (ženy) ukameňovať. Čo teda povieš Ty? 6Ale to hovorili, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Isus sa však zohol a písal prstom po zemi. 7A keďže sa Ho neprestali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. 8A znovu sa zohol a písal po zemi. 9Keď to počuli, pre výčitky svedomia jeden po druhom odchádzali, počnúc od najstarších až po posledných; a Isus zostal sám so ženou stojacou uprostred. 10Keď sa Isus vzpriamil a nikoho z nich, okrem ženy, nevidel, povedal jej: Žena, kde sú tí, čo na teba žalovali? Nikto ťa neodsúdil? 11Ona odpovedala: Nikto, Pane. A Isus jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a viac už nehreš! 12A opäť im Isus povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života. 13Vtedy Mu farizeji povedali: Ty svedčíš sám o sebe, Tvoje svedectvo nie je pravdivé. 14A Isus im odpovedal: Ak aj sám svedčím o sebe, moje svedectvo je pravdivé, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. 17Aj vo vašom Zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18Ja som Ten, ktorý svedčí o sebe, a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. 19Vtedy Mu povedali: Kde je Tvoj Otec? Isus odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. 20Tieto slová Isus povedal pri pokladnici, keď učil v chráme. A nikto Ho nechytil, lebo ešte neprišla Jeho hodina. 21A znova im povedal: Ja odchádzam a budete ma hľadať; a zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy nemôžete prísť. 22Vtedy Židia povedali: Azda sa sám zabije, že vraví: Kam ja idem, tam vy nemôžete prísť? 23I povedal im: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch. 25Pýtali sa Ho teda: Kto si Ty? Isus im odpovedal: Ten, ktorý je od počiatku, ako vám aj hovorím. 26Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od Neho. 27A nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 28Isus im teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, vtedy poznáte, že Ja Som, že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. 29A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Otec ma nenechal samého, lebo ja robím vždy to, čo je milé Jemu. 30Keď to hovoril, mnohí uverili v Neho. 31Tým Židom, ktorí Mu uverili, Isus povedal: Ak zotrváte v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi; 32a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. 33Odpovedali Mu: Sme potomstvo Abrahámovo a nikdy sme nikomu neslúžili. Akože hovoríš: Budete slobodní? 34Isus im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35Otrok však neostáva v dome naveky; syn ostáva naveky. 36Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37Viem, že ste potomstvo Abrahámovo, ale usilujete sa ma zabiť, lebo pre moje slovo niet vo vás miesta. 38Ja hovorím to, čo som videl u môjho Otca, a vy robíte, čo ste videli u vášho otca. 39Odpovedali mu: Naším otcom je Abrahám. Isus im povedal: Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. 40A teraz sa usilujete zabiť ma - človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha. Toto Abrahám nerobil. 41Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jedného Otca, Boha. 42Isus im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slovo. 44Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo pravdy v ňom niet. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, lebo je luhár a otec lži. 45A keďže ja hovorím pravdu, mne neveríte. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď vám hovorím pravdu, prečo mi neveríte?! 47Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha. 48Židia mu odpovedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom? 49Isus odpovedal: Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si svojho Otca; a vy mňa znevažujete. 50Ja nehľadám svoju slávu; je však Ten, kto ju hľadá a súdi. 51Veru, veru, hovorím vám, kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky. 52Židia mu povedali: Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a Ty hovoríš: Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky. 53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš? 54Isus odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte, že je to váš Boh. 55Vy Ho však nepoznáte, ale ja Ho poznám. A keby som povedal, že Ho nepoznám, bol by som luhárom vám podobným. Ale ja Ho poznám a Jeho slovo zachovávam. 56Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa. 57Židia mu však povedali: Nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma? 58Isus im povedal: Veru, veru, hovorím vám, prv ako bol Abrahám, Ja Som. 59Vtedy zdvihli kamene, aby ich hádzali do Neho. Ale Isus sa skryl a vyšiel z chrámu; prešiel pomedzi nich a odišiel.