8. kapitola
1 Isus odišiel na Olivový vrch. 2 Ale na úsvite znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k Nemu. Sadol si a učil ich. 3 Zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4 a povedali Mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto (ženy) ukameňovať. Čo teda povieš Ty? 6 Ale to hovorili, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Isus sa však zohol a písal prstom po zemi. 7 A keďže sa Ho neprestali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. 8 A znovu sa zohol a písal po zemi. 9 Keď to počuli, pre výčitky svedomia jeden po druhom odchádzali, počnúc od najstarších až po posledných; a Isus zostal sám so ženou stojacou uprostred. 10 Keď sa Isus vzpriamil a nikoho z nich, okrem ženy, nevidel, povedal jej: Žena, kde sú tí, čo na teba žalovali? Nikto ťa neodsúdil? 11 Ona odpovedala: Nikto, Pane. A Isus jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a viac už nehreš! 12 A opäť im Isus povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života. 13 Vtedy Mu farizeji povedali: Ty svedčíš sám o sebe, Tvoje svedectvo nie je pravdivé. 14 A Isus im odpovedal: Ak aj sám svedčím o sebe, moje svedectvo je pravdivé, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15 Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16 A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. 17 Aj vo vašom Zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18 Ja som Ten, ktorý svedčí o sebe, a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. 19 Vtedy Mu povedali: Kde je Tvoj Otec? Isus odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. 20 Tieto slová Isus povedal pri pokladnici, keď učil v chráme. A nikto Ho nechytil, lebo ešte neprišla Jeho hodina. 21 A znova im povedal: Ja odchádzam a budete ma hľadať; a zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy nemôžete prísť. 22 Vtedy Židia povedali: Azda sa sám zabije, že vraví: Kam ja idem, tam vy nemôžete prísť? 23 I povedal im: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24 Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch. 25 Pýtali sa Ho teda: Kto si Ty? Isus im odpovedal: Ten, ktorý je od počiatku, ako vám aj hovorím. 26 Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od Neho. 27 A nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 28 Isus im teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, vtedy poznáte, že Ja Som, že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. 29 A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Otec ma nenechal samého, lebo ja robím vždy to, čo je milé Jemu. 30 Keď to hovoril, mnohí uverili v Neho. 31 Tým Židom, ktorí Mu uverili, Isus povedal: Ak zotrváte v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi; 32 a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. 33 Odpovedali Mu: Sme potomstvo Abrahámovo a nikdy sme nikomu neslúžili. Akože hovoríš: Budete slobodní? 34 Isus im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35 Otrok však neostáva v dome naveky; syn ostáva naveky. 36 Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37 Viem, že ste potomstvo Abrahámovo, ale usilujete sa ma zabiť, lebo pre moje slovo niet vo vás miesta. 38 Ja hovorím to, čo som videl u môjho Otca, a vy robíte, čo ste videli u vášho otca. 39 Odpovedali mu: Naším otcom je Abrahám. Isus im povedal: Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. 40 A teraz sa usilujete zabiť ma - človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha. Toto Abrahám nerobil. 41 Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jedného Otca, Boha. 42 Isus im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43 Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slovo. 44 Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo pravdy v ňom niet. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, lebo je luhár a otec lži. 45 A keďže ja hovorím pravdu, mne neveríte. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď vám hovorím pravdu, prečo mi neveríte?! 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha. 48 Židia mu odpovedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom? 49 Isus odpovedal: Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si svojho Otca; a vy mňa znevažujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; je však Ten, kto ju hľadá a súdi. 51 Veru, veru, hovorím vám, kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky. 52 Židia mu povedali: Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a Ty hovoríš: Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky. 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš? 54 Isus odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte, že je to váš Boh. 55 Vy Ho však nepoznáte, ale ja Ho poznám. A keby som povedal, že Ho nepoznám, bol by som luhárom vám podobným. Ale ja Ho poznám a Jeho slovo zachovávam. 56 Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa. 57 Židia mu však povedali: Nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma? 58 Isus im povedal: Veru, veru, hovorím vám, prv ako bol Abrahám, Ja Som. 59 Vtedy zdvihli kamene, aby ich hádzali do Neho. Ale Isus sa skryl a vyšiel z chrámu; prešiel pomedzi nich a odišiel.