5. kapitola
1Potom bol židovský sviatok a Isus šiel hore do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je kúpalisko, po hebrejsky nazývané Betezda, pri ktorom bolo päť krytých vchodov. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. 4Pánov anjel totiž z času na čas zostupoval do rybníka a rozvíril vodu. Kto vstúpil do rozvírenej vody ako prvý, vyzdravel, nech ho už trápila akákoľvek choroba. 5Bol tam aj istý človek, chorý tridsaťosem rokov. 6Keď Isus videl, ako tam leží, a spoznal, že je chorý už mnoho rokov, povedal mu: Chceš byť zdravý? 7Chorý Mu odpovedal: Áno, Pane, nemám však človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa sám tam dostanem, zostúpi predo mnou iný. 8Isus mu povedal: Vstaň, zober si svoje lôžko a choď! 9A ten človek ihneď ozdravel, vzal si svoje lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota. 10A tak Židia hovorili uzdravenému: Je sobota, nesmieš nosiť lôžko! 11On im však odpovedal: Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: Zober si svoje lôžko a choď! 12I opýtali sa ho: A kto je ten človek, čo ti povedal: Zober si svoje lôžko a choď? 13Uzdravený však nevedel, kto je to, lebo Isus sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Potom ho Isus našiel v chráme a povedal mu: Hľa, bol si uzdravený, ale nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie. 15Ten človek šiel a oznámil Židom, že je to Isus, čo ho uzdravil. 16Preto Židia prenasledovali Isusa a chceli Ho zabiť, lebo to urobil v sobotu. 17Isus im však odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, aj ja pracujem. 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a seba robil rovným Bohu. 19Isus sa ozval a povedal im: Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí On, to robí podobne aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám robí; a ukáže Mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa divili. 21Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, 23aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám, kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má život večný a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Veru, veru, hovorím vám, prichádza hodina, a už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27A dal Mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci, čo sú v hroboch, počujú hlas Syna Božieho, 29a vyjdú tí, čo robili dobre, na vzkriesenie k životu, kým tí, čo páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. 30Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal. 31Ak ja sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé. 32Je však iný, ktorý svedčí o mne, a viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé. 33Vy ste poslali poslov k Jánovi a on vydal svedectvo o pravde. 34Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35On bol lampou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli na chvíľu radovať v jeho svetle. 36Ja však mám väčšie svedectvo ako je Jánovo; lebo skutky, ktoré mi Otec dal vykonať, tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A Otec, ktorý ma poslal, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár, 38a Jeho slovo neprebýva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. 39Skúmate Písma, lebo sa nazdávate, že v nich máte život večný, a práve ony svedčia o mne. 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41Slávu od ľudí neprijímam, 42ale vás som poznal, že nemáte v sebe lásky Božej. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Ak iný príde vo svojom mene, toho prijmete. 44Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a slávu, ktorá je od jediného Boha, nehľadáte?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Je, čo žaluje na vás, Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 46Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47Ale ak neveríte jeho Písmam, ako uveríte mojim slovám?!