Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

1 Potom bol židovský sviatok a Isus šiel hore do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je kúpalisko, po hebrejsky nazývané Betezda, pri ktorom bolo päť krytých vchodov. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. 4 Pánov anjel totiž z času na čas zostupoval do rybníka a rozvíril vodu. Kto vstúpil do rozvírenej vody ako prvý, vyzdravel, nech ho už trápila akákoľvek choroba. 5 Bol tam aj istý človek, chorý tridsaťosem rokov. 6 Keď Isus videl, ako tam leží, a spoznal, že je chorý už mnoho rokov, povedal mu: Chceš byť zdravý? 7 Chorý Mu odpovedal: Áno, Pane, nemám však človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa sám tam dostanem, zostúpi predo mnou iný. 8 Isus mu povedal: Vstaň, zober si svoje lôžko a choď! 9 A ten človek ihneď ozdravel, vzal si svoje lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota. 10 A tak Židia hovorili uzdravenému: Je sobota, nesmieš nosiť lôžko! 11 On im však odpovedal: Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: Zober si svoje lôžko a choď! 12 I opýtali sa ho: A kto je ten človek, čo ti povedal: Zober si svoje lôžko a choď? 13 Uzdravený však nevedel, kto je to, lebo Isus sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14 Potom ho Isus našiel v chráme a povedal mu: Hľa, bol si uzdravený, ale nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie. 15 Ten človek šiel a oznámil Židom, že je to Isus, čo ho uzdravil. 16 Preto Židia prenasledovali Isusa a chceli Ho zabiť, lebo to urobil v sobotu. 17 Isus im však odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, aj ja pracujem. 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a seba robil rovným Bohu. 19 Isus sa ozval a povedal im: Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí On, to robí podobne aj Syn. 20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám robí; a ukáže Mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa divili. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22 A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, 23 aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. 24 Veru, veru, hovorím vám, kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má život večný a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Veru, veru, hovorím vám, prichádza hodina, a už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27 A dal Mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci, čo sú v hroboch, počujú hlas Syna Božieho, 29 a vyjdú tí, čo robili dobre, na vzkriesenie k životu, kým tí, čo páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. 30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal. 31 Ak ja sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé. 32 Je však iný, ktorý svedčí o mne, a viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé. 33 Vy ste poslali poslov k Jánovi a on vydal svedectvo o pravde. 34 Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35 On bol lampou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli na chvíľu radovať v jeho svetle. 36 Ja však mám väčšie svedectvo ako je Jánovo; lebo skutky, ktoré mi Otec dal vykonať, tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37 A Otec, ktorý ma poslal, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár, 38 a Jeho slovo neprebýva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. 39 Skúmate Písma, lebo sa nazdávate, že v nich máte život večný, a práve ony svedčia o mne. 40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41 Slávu od ľudí neprijímam, 42 ale vás som poznal, že nemáte v sebe lásky Božej. 43 Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Ak iný príde vo svojom mene, toho prijmete. 44 Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a slávu, ktorá je od jediného Boha, nehľadáte?! 45 Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Je, čo žaluje na vás, Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 46 Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47 Ale ak neveríte jeho Písmam, ako uveríte mojim slovám?!