4. kapitola
1Keď sa Isus dozvedel, že farizeji počuli, že Isus získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2hoci Isus sám nekrstil, ale Jeho učeníci, 3opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4Musel však prejsť cez Samáriu. 5A tak prišiel do samaritánskeho mesta menom Sychar, neďaleko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jákobova studňa. Isus bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo poludnia. 7Tu prišla žena zo Samárie načerpať vody. Isus jej povedal: Daj sa mi napiť! 8Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravy. 9A žena Samaritánka Mu povedala: Ako to, že Ty, Žid, prosíš odo mňa, ženy Samaritánky, aby som sa Ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10Isus jej na to povedal: Keby si poznala dar Boží a kto je Ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si prosila Jeho a dal by ti živú vodu. 11Žena Mu povedala: Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká, odkiaľ teda máš živú vodu? 12Si azda väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda? 13Isus jej odpovedal: Každý, kto pije z tejto vody, bude znova smädný. 14Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude smädný naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do života večného. 15Žena Mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! 16Isus jej povedal: Choď, zavolaj svojho muža a príď sem! 17Žena odpovedala: Nemám muža. Isus jej hovorí: Správne si povedala, že muža nemáš, 18lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19Žena Mu vravela: Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali (Bohu) na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať. 21Isus jej povedal: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spasenie je zo Židov. 23Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v duchu a v pravde. Lebo Otec si hľadá takých ctiteľov. 24Boh je duch a tí, čo sa Mu klaňajú, majú sa klaňať v duchu a v pravde. 25Žena Mu vravela: Viem, že príde Mesiáš, zvaný Christos; keď Ten príde, zjaví nám všetko. 26Isus jej povedal: Ja som to, čo sa rozprávam s tebou. 27Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ani jeden však nepovedal: Čo od nej chceš? Alebo: Prečo sa s ňou rozprávaš? 28Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Či On nie je Christos? 30Vyšli teda z mesta a šli k Nemu. 31Medzitým Ho učeníci prosili: Rabbi, jedz! 32On im však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. 33Učeníci si hovorili medzi sebou: Azda Mu niekto priniesol jesť? 34Isus im povedal: Mojím pokrmom je plniť vôľu Toho, ktorý ma poslal a dokonať Jeho dielo. 35Či vy nehovoríte: Ešte štyri mesiace a príde žatva? Hľa, hovorím vám: Zdvihnite svoje oči a pozrite sa na polia, že už zbeleli na žatvu! 36Žnec už dostáva svoju mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37Lebo v tom má pravdu príslovie, že jeden rozsieva a druhý žne. 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce. 39Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Povedal mi všetko, čo som porobila. 40Keď Samaritáni prišli k Nemu, prosili Ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41A ešte oveľa viac ich uverilo pre Jeho slovo. 42A žene povedali: Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že Tento je naozaj Spasiteľ sveta, Christos. 43Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44Lebo sám Isus vydal svedectvo o tom, že prorok nemá úcty vo svojej otčine. 45Keď teda prišiel do Galiley, Galilejci Ho prijali, keďže videli všetko, čo urobil počas sviatku v Jeruzaleme, lebo aj oni prišli na sviatok. 46Isus znova prišiel do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. 47Keď počul, že Isus prišiel z Judska do Galiley, vybral sa k Nemu a prosil Ho, aby prišiel a uzdravil mu syna, ktorý už umieral. 48Isus mu povedal: Ak nevidíte znamenia a divy, neuveríte. 49Kráľovský úradník mu hovoril: Pane, poď dolu, kým mi dieťa neumrie! 50Isus mu povedal: Choď, tvoj syn žije! A tento človek uveril Isusovmu slovu a šiel. 51Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili: tvoje dieťa žije. 52I vypytoval sa ich na hodinu, v ktorej sa mu uľavilo. Povedali mu: Včera o siedmej hodine mu prestala horúčka. 53Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Isus povedal: Tvoj syn žije. A uveril on i všetci v jeho dome. 54Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Isus, keď prišiel z Judska do Galiley.