4. kapitola
1 Keď sa Isus dozvedel, že farizeji počuli, že Isus získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2 hoci Isus sám nekrstil, ale Jeho učeníci, 3 opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4 Musel však prejsť cez Samáriu. 5 A tak prišiel do samaritánskeho mesta menom Sychar, neďaleko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Isus bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo poludnia. 7 Tu prišla žena zo Samárie načerpať vody. Isus jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravy. 9 A žena Samaritánka Mu povedala: Ako to, že Ty, Žid, prosíš odo mňa, ženy Samaritánky, aby som sa Ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Isus jej na to povedal: Keby si poznala dar Boží a kto je Ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si prosila Jeho a dal by ti živú vodu. 11 Žena Mu povedala: Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká, odkiaľ teda máš živú vodu? 12 Si azda väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda? 13 Isus jej odpovedal: Každý, kto pije z tejto vody, bude znova smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude smädný naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do života večného. 15 Žena Mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! 16 Isus jej povedal: Choď, zavolaj svojho muža a príď sem! 17 Žena odpovedala: Nemám muža. Isus jej hovorí: Správne si povedala, že muža nemáš, 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19 Žena Mu vravela: Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali (Bohu) na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať. 21 Isus jej povedal: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spasenie je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v duchu a v pravde. Lebo Otec si hľadá takých ctiteľov. 24 Boh je duch a tí, čo sa Mu klaňajú, majú sa klaňať v duchu a v pravde. 25 Žena Mu vravela: Viem, že príde Mesiáš, zvaný Christos; keď Ten príde, zjaví nám všetko. 26 Isus jej povedal: Ja som to, čo sa rozprávam s tebou. 27 Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ani jeden však nepovedal: Čo od nej chceš? Alebo: Prečo sa s ňou rozprávaš? 28 Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29 Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Či On nie je Christos? 30 Vyšli teda z mesta a šli k Nemu. 31 Medzitým Ho učeníci prosili: Rabbi, jedz! 32 On im však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Učeníci si hovorili medzi sebou: Azda Mu niekto priniesol jesť? 34 Isus im povedal: Mojím pokrmom je plniť vôľu Toho, ktorý ma poslal a dokonať Jeho dielo. 35 Či vy nehovoríte: Ešte štyri mesiace a príde žatva? Hľa, hovorím vám: Zdvihnite svoje oči a pozrite sa na polia, že už zbeleli na žatvu! 36 Žnec už dostáva svoju mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37 Lebo v tom má pravdu príslovie, že jeden rozsieva a druhý žne. 38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce. 39 Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Povedal mi všetko, čo som porobila. 40 Keď Samaritáni prišli k Nemu, prosili Ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre Jeho slovo. 42 A žene povedali: Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že Tento je naozaj Spasiteľ sveta, Christos. 43 Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44 Lebo sám Isus vydal svedectvo o tom, že prorok nemá úcty vo svojej otčine. 45 Keď teda prišiel do Galiley, Galilejci Ho prijali, keďže videli všetko, čo urobil počas sviatku v Jeruzaleme, lebo aj oni prišli na sviatok. 46 Isus znova prišiel do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. 47 Keď počul, že Isus prišiel z Judska do Galiley, vybral sa k Nemu a prosil Ho, aby prišiel a uzdravil mu syna, ktorý už umieral. 48 Isus mu povedal: Ak nevidíte znamenia a divy, neuveríte. 49 Kráľovský úradník mu hovoril: Pane, poď dolu, kým mi dieťa neumrie! 50 Isus mu povedal: Choď, tvoj syn žije! A tento človek uveril Isusovmu slovu a šiel. 51 Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili: tvoje dieťa žije. 52 I vypytoval sa ich na hodinu, v ktorej sa mu uľavilo. Povedali mu: Včera o siedmej hodine mu prestala horúčka. 53 Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Isus povedal: Tvoj syn žije. A uveril on i všetci v jeho dome. 54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Isus, keď prišiel z Judska do Galiley.