3. kapitola
1Bol však medzi farizejmi človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov. 2Ten prišiel v noci k Isusovi a povedal Mu: Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nik nemôže robiť tie znamenia, ktoré Ty robíš, ak nie je s ním Boh. 3Isus mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Kráľovstvo Božie. 4A Nikodém Mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa? 5Isus odpovedal: Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa zhora narodiť. 8Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. 9Nikodém Mu odpovedal a hovoril: Ako sa to môže stať? 10A Isus mu povedal: Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? 11Veru, veru, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a o tom, čo sme videli, svedčíme, a neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď vám budem rozprávať o veciach nebeských? 13Veď nik nevystúpil do neba, jedine Ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý prebýva v nebi. 14A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15aby každý, kto verí v Neho, mal život večný. 16Veď Boh tak miloval svet, že aj svojho Jednorodeného Syna dal, aby každý, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal život večný. 17Lebo Boh neposlal Syna svojho na svet, aby svet súdil, ale aby svet bol skrze Neho spasený. 18Kto verí v Neho, nebude súdený, ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19A súd je v tomto, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viac milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Lebo každý, kto koná zlo, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby vyšlo najavo, že svoje skutky koná v Bohu. 22Potom prišiel Isus so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23Avšak aj Ján krstil v Ainóne, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. 24Ján vtedy ešte nebol uvrhnutý do väzenia. 25Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26Prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, aj Ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si Mu vydal svedectvo, hľa, krstí a všetci idú k Nemu. 27Ján odpovedal a hovoril: Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred Ním. 29Kto má nevestu, je ženích. A ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva Ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je naplnená. 30On musí rásť a ja sa umenšovať. 31Kto prichádza zhora, je nad všetkými. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma Jeho svedectvo. 33Kto však prijíma Jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. 34Lebo Ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože Boh nedáva Ducha na mieru. 35Otec miluje Syna a všetko dal do Jeho rúk. 36Kto verí v Syna, má život večný, kto však neposlúcha Syna, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.