3. kapitola
1 Bol však medzi farizejmi človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov. 2 Ten prišiel v noci k Isusovi a povedal Mu: Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nik nemôže robiť tie znamenia, ktoré Ty robíš, ak nie je s ním Boh. 3 Isus mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Kráľovstvo Božie. 4 A Nikodém Mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa? 5 Isus odpovedal: Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa zhora narodiť. 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. 9 Nikodém Mu odpovedal a hovoril: Ako sa to môže stať? 10 A Isus mu povedal: Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? 11 Veru, veru, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a o tom, čo sme videli, svedčíme, a neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď vám budem rozprávať o veciach nebeských? 13 Veď nik nevystúpil do neba, jedine Ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý prebýva v nebi. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto verí v Neho, mal život večný. 16 Veď Boh tak miloval svet, že aj svojho Jednorodeného Syna dal, aby každý, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal život večný. 17 Lebo Boh neposlal Syna svojho na svet, aby svet súdil, ale aby svet bol skrze Neho spasený. 18 Kto verí v Neho, nebude súdený, ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19 A súd je v tomto, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viac milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Lebo každý, kto koná zlo, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21 Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby vyšlo najavo, že svoje skutky koná v Bohu. 22 Potom prišiel Isus so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23 Avšak aj Ján krstil v Ainóne, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. 24 Ján vtedy ešte nebol uvrhnutý do väzenia. 25 Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26 Prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, aj Ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si Mu vydal svedectvo, hľa, krstí a všetci idú k Nemu. 27 Ján odpovedal a hovoril: Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28 Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred Ním. 29 Kto má nevestu, je ženích. A ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva Ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je naplnená. 30 On musí rásť a ja sa umenšovať. 31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma Jeho svedectvo. 33 Kto však prijíma Jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. 34 Lebo Ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože Boh nedáva Ducha na mieru. 35 Otec miluje Syna a všetko dal do Jeho rúk. 36 Kto verí v Syna, má život večný, kto však neposlúcha Syna, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.