20. kapitola
1V prvý deň po sobote prišla Mária Magdaléna včasráno, keď ešte bola tma, k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého Isus miloval, a povedala im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. 3Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. 4Bežali obaja spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. 5Nahol sa a videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. 6Za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl tam ležať plachty 7aj šatku, ktorú mal Isus na hlave. Tá však neležala pri plachtách, ale osobitne zvinutá na inom mieste. 8Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. 9Ešte totiž nerozumeli Písmu, že (Christos) má vstať z mŕtvych. 10Potom sa učeníci vrátili domov. 11Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Isusovo telo; jedného pri hlave, druhého pri nohách. 13Tí jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali môjho Pána a neviem, kam Ho položili. 14Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Isusa; ale nevedela, že je to Isus. 15Isus jej povedal: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona v domienke, že je to záhradník, Mu povedala: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho vezmem. 16Isus ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbuni, čo znamená: Učiteľ. 17Isus jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevystúpil k môjmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu. 18Mária Magdaléna prišla a zvestovala učeníkom, že videla Pána, a že jej toto povedal. 19Neskoro večer v ten istý prvý deň po sobote, kedy dvere domu, v ktorom sa zišli Jeho učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Isus, stal si do prostriedku a povedal im: Pokoj vám! 20A keď to povedal, ukázal im svoje ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21A Isus im znova povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. 22A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha Svätého. 23Ktorým odpustíte hriechy, sú im odpustené, a ktorým zadržíte, sú im zadržané. 24Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Isus. 25Ostatní učeníci mu hovorili: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím na Jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do Jeho boku, neuverím. 26Po ôsmich dňoch boli Jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Isus prišiel, stal si do prostriedku a povedal: Pokoj vám! 27Potom povedal Tomášovi: Daj sem tvoj prst a pozri si moje ruky! Daj sem tvoju ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci! 28Tomáš Mu odpovedal: Pán môj a Boh môj! 29Isus mu povedal: Uveril si, pretože si ma videl. Požehnaní sú tí, ktorí nevideli a uverili. 30Isus urobil pred svojimi učeníkmi ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31Ale tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Isus je Christos, Syn Boží, a veriac, aby ste mali život v Jeho mene.