12. kapitola
1Šesť dní pred Paschou prišiel Isus do Betánie, kde býval zosnulý Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2Pripravili Mu tam večeru. Marta posluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s Ním stolovali. 3Mária vzala funt pravého nardového veľmi drahého myra, pomazala ním Isusovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou myra. 4Jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, povedal: 5Prečo nepredali toto myro za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a brával si z toho, čo sa doň vkladalo. 7Isus však povedal: Nechaj ju, veď to zachovala na deň môjho pohrebu! 8Chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte. 9Veľký zástup Židov sa dozvedel, že je tam, a prišli nielen kvôli Isusovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10Veľkňazi sa však dohodli, že zabijú aj Lazára; 11lebo kvôli nemu mnohí Židia odchádzali a uverili v Isusa. 12Na druhý deň sa veľký zástup, ktorý prišiel na sviatok, dopočul, že Isus prichádza do Jeruzalema. 13Nabrali palmových ratolestí, vyšli Mu v ústrety a volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela! 14Isus si našiel osliatko, sadol si naň, ako je napísané: 15Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj Kráľ prichádza, sediac na osľom mláďati. 16Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Isus oslávený, spomenuli si, že to bolo o Ňom napísané a že Mu to urobili. 17Zástup, ktorý bol s Ním vtedy, keď Lazára vyvolal z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18Preto Mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: Vidíte, že nič nezmôžete? Hľa, svet ide za Ním! 20Medzi tými, ktorí prišli na Sviatok, aby sa klaňali (Bohu), boli Gréci. 21Tí teda pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: Pane, chceme vidieť Isusa. 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Isusovi. 23Isus im povedal: Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24Veru, veru, hovorím vám, ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachráni si ho pre život večný. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Lebo kto mne slúži, uctí si ho Otec. 27Teraz je moja duša vzrušená; a čo poviem? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? A veď práve pre túto hodinu som prišiel. 28Otče, osláv svoje meno! Tu z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim. 29A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: Anjel prehovoril k Nemu. 30Isus im odpovedal a hovoril: Nie pre mňa zaznel tento hlas, ale pre vás. 31Teraz je súd nad týmto svetom; teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, keď budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť. 34Ale zástup Mu odpovedal: My sme počuli zo Zákona, že Christos zostáva naveky. Ako Ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je to ten Syn človeka? 35Isus im však povedal: Ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.Toto Isus povedal, odišiel a skryl sa pred nimi. 37Toľké znamenia urobil pred nimi, a neverili v Neho, 38aby sa splnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu, a komu bolo zjavené rameno Pánovo? 39Preto oni nemohli uveriť, lebo opäť Izaiáš povedal: 40Zaslepili sa im oči a zatvrdili sa im srdcia, aby očami nevideli a srdcom nerozumeli, a neobrátia sa, aby som ich uzdravil. 41Toto povedal Izaiáš, keď videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. 42Avšak aj mnohí z popredných mužov uverili v Neho, ale nevyznali Ho pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy. 43Lebo ľudskú slávu milovali viac ako slávu Božiu. 44Isus však zvolal a hovoril: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal. 45A kto mňa vidí, vidí Toho, ktorý ma poslal. 46Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nikto, kto verí vo mňa, neostal v tme. 47Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale spasiť. 48Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, Ten mi prikázal, ako mám povedať a čo hovoriť. 50A viem, že Jeho prikázanie je život večný. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.