11. kapitola
1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 Mária, ktorej brat Lazár bol chorý, bola tá, ktorá pomazala Pána myrhou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. 3 Preto Mu sestry poslali odkaz: Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý. 4 Keď to Isus počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Syn Boží. 5 Isus mal rád Martu, jej sestru a Lazára. 6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7 Až potom povedal učeníkom: Poďme opäť do Judska. 8 Učeníci Mu povedali: Rabbi, len nedávno Ťa Židia chceli ukameňovať a zasa tam ideš? 9 Isus odpovedal: Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo mu chýba svetlo. 11 Toto povedal a potom im hovoril: Lazár, náš priateľ, usnul, ale idem ho zobudiť. 12 Učeníci Mu povedali: Pane, ak usnul, ozdravie. 13 Lenže Isus hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Vtedy im Isus povedal otvorene: Lazár zomrel. 15 A kvôli vám som rád, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme k nemu! 16 Tomáš, nazývaný Didymos, povedal ostatným učeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s Ním. 17 Keď tam Isus prišiel, zistil, že je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 A tak mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii, aby ich potešili (v zármutku) nad ich bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Isus, vyšla Mu naproti. Mária však sedela doma. 21 Tu povedala Marta Isusovi: Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek prosíš Boha, Boh ti to dá. 23 Isus jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych. 24 Marta Mu na to: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25 Isus jej povedal: Ja som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie. 26 A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky. Veríš tomu? 27 Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Christos, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. 28 A keď to povedala, odišla, potichu zavolala svoju sestru Máriu a hovorila jej: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 Keď to ona počula, rýchlo vstala a šla k Nemu. 30 Isus totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že ide k hrobu plakať. 32 Keď Mária prišla na miesto, kde bol Isus a zazrela Ho, padla Mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel. 33 Tu Isus, keď videl, ako plače a ako plačú aj Židia, ktorí s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 povedal: Kde ste ho položili? Povedali Mu: Pane, poď sa pozrieť! 35 A Isus zaplakal. 36 Židia povedali: Hľa, ako ho miloval! 37 No niektorí z nich hovorili: A nemohol Ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby aj tento nezomrel?! 38 Isus sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa a na nej ležal kameň. 39 Isus povedal: Odvaľte kameň! Marta, sestra zosnulého, Mu povedala: Pane, už zapácha, veď je štyri dni v hrobe. 40 Isus jej vravel: Nepovedal som ti, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu? 41 Odvalili teda kameň, kde ležal mŕtvy. A Isus pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem Ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale povedal som to kvôli ľudu, ktorý tu stojí, aby uverili, že si ma Ty poslal. 43 Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: Lazár, poď von! 44 A mŕtvy vyšiel, nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Isus im povedal: Porozväzujte ho a nechajte ho odísť! 45 Vtedy mnohí z Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo Isus urobil, uverili v Neho. 46 No niektorí z nich odišli k farizejom a porozprávali im, čo Isus urobil. 47 Veľkňazi a farizeji zvolali Veľradu a hovorili: Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. 48 Ak Ho necháme tak, všetci v Neho uveria, prídu Rimania a ovládnu i toto miesto i národ. 49 Avšak jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, 50 ani nechápete, že je pre nás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, než aby zahynul celý národ. 51 Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tomto roku prorokoval, že Isus má zomrieť za národ, 52 a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil v jedno rozptýlené dietky Božie. 53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. 54 Preto Isus už nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. 55 Bola však blízko židovská Pascha a mnohí z toho kraja šli pred Paschou hore do Jeruzalema, aby sa očistili. 56 Hľadali však Isusa. A ako tak stáli v chráme, hovorili si medzi sebou: Čo si myslíte? Príde na sviatok? 57 Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby Ho mohli chytiť.