11. kapitola
1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Mária, ktorej brat Lazár bol chorý, bola tá, ktorá pomazala Pána myrhou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. 3Preto Mu sestry poslali odkaz: Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý. 4Keď to Isus počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Syn Boží. 5Isus mal rád Martu, jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: Poďme opäť do Judska. 8Učeníci Mu povedali: Rabbi, len nedávno Ťa Židia chceli ukameňovať a zasa tam ideš? 9Isus odpovedal: Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo mu chýba svetlo. 11Toto povedal a potom im hovoril: Lazár, náš priateľ, usnul, ale idem ho zobudiť. 12Učeníci Mu povedali: Pane, ak usnul, ozdravie. 13Lenže Isus hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14Vtedy im Isus povedal otvorene: Lazár zomrel. 15A kvôli vám som rád, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme k nemu! 16Tomáš, nazývaný Didymos, povedal ostatným učeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s Ním. 17Keď tam Isus prišiel, zistil, že je už štvrtý deň v hrobe. 18Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19A tak mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii, aby ich potešili (v zármutku) nad ich bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Isus, vyšla Mu naproti. Mária však sedela doma. 21Tu povedala Marta Isusovi: Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek prosíš Boha, Boh ti to dá. 23Isus jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych. 24Marta Mu na to: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25Isus jej povedal: Ja som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie. 26A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky. Veríš tomu? 27Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Christos, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. 28A keď to povedala, odišla, potichu zavolala svoju sestru Máriu a hovorila jej: Učiteľ je tu a volá ťa. 29Keď to ona počula, rýchlo vstala a šla k Nemu. 30Isus totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že ide k hrobu plakať. 32Keď Mária prišla na miesto, kde bol Isus a zazrela Ho, padla Mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel. 33Tu Isus, keď videl, ako plače a ako plačú aj Židia, ktorí s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34povedal: Kde ste ho položili? Povedali Mu: Pane, poď sa pozrieť! 35A Isus zaplakal. 36Židia povedali: Hľa, ako ho miloval! 37No niektorí z nich hovorili: A nemohol Ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby aj tento nezomrel?! 38Isus sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa a na nej ležal kameň. 39Isus povedal: Odvaľte kameň! Marta, sestra zosnulého, Mu povedala: Pane, už zapácha, veď je štyri dni v hrobe. 40Isus jej vravel: Nepovedal som ti, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu? 41Odvalili teda kameň, kde ležal mŕtvy. A Isus pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem Ti, že si ma vypočul. 42Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale povedal som to kvôli ľudu, ktorý tu stojí, aby uverili, že si ma Ty poslal. 43Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: Lazár, poď von! 44A mŕtvy vyšiel, nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Isus im povedal: Porozväzujte ho a nechajte ho odísť! 45Vtedy mnohí z Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo Isus urobil, uverili v Neho. 46No niektorí z nich odišli k farizejom a porozprávali im, čo Isus urobil. 47Veľkňazi a farizeji zvolali Veľradu a hovorili: Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. 48Ak Ho necháme tak, všetci v Neho uveria, prídu Rimania a ovládnu i toto miesto i národ. 49Avšak jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, 50ani nechápete, že je pre nás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, než aby zahynul celý národ. 51Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tomto roku prorokoval, že Isus má zomrieť za národ, 52a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil v jedno rozptýlené dietky Božie. 53A od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. 54Preto Isus už nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. 55Bola však blízko židovská Pascha a mnohí z toho kraja šli pred Paschou hore do Jeruzalema, aby sa očistili. 56Hľadali však Isusa. A ako tak stáli v chráme, hovorili si medzi sebou: Čo si myslíte? Príde na sviatok? 57Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby Ho mohli chytiť.