10. kapitola
1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2 Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. 3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4 A keď svoje ovce vyvedie, ide pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5 Za cudzím neidú, ale utečú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú. 6 Isus im povedal toto podobenstvo, ale oni nepochopili, o čom im to hovoril. 7 Preto im Isus znova povedal: Veru, veru, hovorím vám, ja som dvere k ovciam. 8 Všetci, nech ich predo mnou prišlo koľkokoľvek, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti. 10 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 11 A nájomník, ktorý nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ovce chytá a rozháňa. 12 A nájomník uteká, lebo je nájomník a nedbá o ovce. 13 Ja som dobrý pastier, poznám svoje a moje poznajú mňa. 14 Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život kladiem za ovce. 15 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 16 Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som si ho zasa vzal. 17 Nikto mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Toto prikázanie som prijal od môjho Otca. 18 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 19 Mnohí z nich hovorili: Je posadnutý zlým duchom a blaznie. Čo Ho počúvate?! 20 Iní namietali: To nie sú slová posadnutého zlým duchom. Či zlý duch môže otvárať oči slepým? 21 V Jeruzaleme bol práve sviatok Posvätenia chrámu. Bola zima. 22 Isus sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. 23 Obstúpili Ho Židia a hovorili Mu: Dokedy nás budeš držať v neistote?! Ak si Ty Christos, povedz nám to otvorene. 24 Isus im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne. 25 Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 26 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 27 Ja im dávam večný život,a nezahynú naveky, nikto mi ich nevytrhne z ruky. 28 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 29 Ja a Otec sme jedno. 30 Židia znova zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. 31 Isus im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete? 32 Židia mu odpovedali: Nekameňujeme Ťa pre dobrý skutok, ale pre rúhanie, že Ty, hoci si človek, robíš sa Bohom. 33 Isus im povedal: Či nie je napísané vo vašom Zákone: Povedal som: Bohovia ste? 34 Keď nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo, - a Písmo nemožno zrušiť!, - 35 prečo vy Tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa, len preto, že som povedal: Syn Boží som?! 36 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 37 Ale ak ich konám, aj keď mne neveríte, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi! 38 Preto Ho znova chceli chytiť, ale On sa im vymkol z rúk. 39 Tu opäť odišiel na druhú stranu Jordánu, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 40 Mnohí prichádzali za Ním a hovorili si: Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján o Tomto povedal, je pravda. 41 A mnohí tam uverili v Neho.
Otvoriť ponuku pre čitateľov biblia.sk