10. kapitola
1Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4A keď svoje ovce vyvedie, ide pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5Za cudzím neidú, ale utečú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú. 6Isus im povedal toto podobenstvo, ale oni nepochopili, o čom im to hovoril. 7Preto im Isus znova povedal: Veru, veru, hovorím vám, ja som dvere k ovciam. 8Všetci, nech ich predo mnou prišlo koľkokoľvek, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti. 10Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 11A nájomník, ktorý nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ovce chytá a rozháňa. 12A nájomník uteká, lebo je nájomník a nedbá o ovce. 13Ja som dobrý pastier, poznám svoje a moje poznajú mňa. 14Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život kladiem za ovce. 15Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 16Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som si ho zasa vzal. 17Nikto mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Toto prikázanie som prijal od môjho Otca. 18Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 19Mnohí z nich hovorili: Je posadnutý zlým duchom a blaznie. Čo Ho počúvate?! 20Iní namietali: To nie sú slová posadnutého zlým duchom. Či zlý duch môže otvárať oči slepým? 21V Jeruzaleme bol práve sviatok Posvätenia chrámu. Bola zima. 22Isus sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. 23Obstúpili Ho Židia a hovorili Mu: Dokedy nás budeš držať v neistote?! Ak si Ty Christos, povedz nám to otvorene. 24Isus im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne. 25Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 26Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 27Ja im dávam večný život,a nezahynú naveky, nikto mi ich nevytrhne z ruky. 28Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 29Ja a Otec sme jedno. 30Židia znova zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. 31Isus im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete? 32Židia mu odpovedali: Nekameňujeme Ťa pre dobrý skutok, ale pre rúhanie, že Ty, hoci si človek, robíš sa Bohom. 33Isus im povedal: Či nie je napísané vo vašom Zákone: Povedal som: Bohovia ste? 34Keď nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo, - a Písmo nemožno zrušiť!, - 35prečo vy Tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa, len preto, že som povedal: Syn Boží som?! 36Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 37Ale ak ich konám, aj keď mne neveríte, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi! 38Preto Ho znova chceli chytiť, ale On sa im vymkol z rúk. 39Tu opäť odišiel na druhú stranu Jordánu, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 40Mnohí prichádzali za Ním a hovorili si: Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján o Tomto povedal, je pravda. 41A mnohí tam uverili v Neho.