27. kapitola
1 Kvôli zisku hrešia mnohí. Kto túži zbohatnúť, robí sa slepým. 2 Klin sa vráža do štrbiny medzi dva kamene a hriech sa vtiera medzi predaj a kúpu. 3 Kto sa pevne nepridŕža bázne pred Pánom, tomu sa rodina čoskoro rozvráti. Reči
4 Keď zatrepeš sitom, zostanú v ňom smeti, tak sa ukážu chyby človeka, keď začne rozprávať. 5 Ako sa hrnčiarske nádoby skúšajú v peci, tak sa človek skúša v rozhovore. 6 O ušľachtilosti stromu svedčí jeho ovocie, tak slovo človeka odhaľuje jeho zmýšľanie. 7 Nikoho nechváľ, kým nerozprával, lebo reč je skúšobným kameňom ľudí. Spravodlivosť
8 Ak hľadáš spravodlivosť, dosiahneš ju a odeješ si ju ako slávnostné rúcho. 9 Vtáky sa zlietajú k seberovným a pravda prichádza k tým, ktorí ju konajú. 10 Ako lev sliedi za svojou korisťou, tak sliedi hriech za tými, čo páchajú neprávosť. 11 Reč bohabojného je stále plná múdrosti, ale hlupák sa mení ako mesiac. 12 Ak ideš medzi hlúpych, buď tam len krátky čas, ale medzi múdrymi zabav sa bez obáv. 13 Odporná je reč hlupákov, ich žarty – hriešna bezuzdnosť. 14 Pri ich preklínaní a hrešení vstávajú vlasy, a keď sa takí vadia, ľudia si zapchávajú uši. 15 Pri zvade pyšných tečie krv, trápne je počúvať ich vzájomné urážky. Tajnosti
16 Kto tajnosti vyzradí, stráca dôveru a nenájde už priateľa podľa svojho srdca. 17 Miluj priateľa a buď mu verný, ale ak si prezradil jeho tajnosti, už za ním nebehaj! 18 Lebo ako sa zabíja nepriateľ, ty si zabil priateľstvo svojho blížneho. 19 Ako sa otvára dlaň a vtáča uletí, tak si stratil priateľa a už ho nechytíš. 20 Nebež za ním! Ďaleko odbehol, utiekol ako gazela, čo unikla z osídla. 21 Lebo rana sa zaviaže. Urážka sa odpustí. Ale niet nádeje pre toho, kto vyzradil tajomstvo. Pretvárka
22 Kto žmurká okom, kuje zlo, preto tí, čo ho poznajú, vyhnú sa mu. 23 V tvojej prítomnosti sladkosťou mu kypia ústa, nadchýna sa za tvoje reči, ale za tvojím chrbtom zmení pesničku a tvoje vlastné reči použije proti tebe. 24 Všeličo nenávidím, ale nič natoľko, ako takého človeka, a Boh ho tiež nenávidí. 25 Kto hádže kameň do vzduchu, hádže si ho na hlavu. Kto dáva zákerný úder, zadá si protiúder. 26 Kto inému jamu kope, sám do nej padá. Kto stavia osídla, chytí sa do nich. 27 Zlo, ktoré človek robí, dopadne na neho, ani nezvie, odkiaľ prišlo. 28 Pyšní sa stále vysmievajú a urážajú, ale pomsta sliedi na nich sťa lev. 29 Chytia sa do klepca tí, čo sa tešia z pádu nábožného človeka. Bolesť ich zožerie prv, ako zomrú. Hnevy
30 Hnev a nenávisť, obe sú odporné, ale hriešnik ich nosí v sebe.