27. kapitola
1Kvôli zisku hrešia mnohí. Kto túži zbohatnúť, robí sa slepým. 2Klin sa vráža do štrbiny medzi dva kamene a hriech sa vtiera medzi predaj a kúpu. 3Kto sa pevne nepridŕža bázne pred Pánom, tomu sa rodina čoskoro rozvráti.Reči
4Keď zatrepeš sitom, zostanú v ňom smeti, tak sa ukážu chyby človeka, keď začne rozprávať. 5Ako sa hrnčiarske nádoby skúšajú v peci, tak sa človek skúša v rozhovore. 6O ušľachtilosti stromu svedčí jeho ovocie, tak slovo človeka odhaľuje jeho zmýšľanie. 7Nikoho nechváľ, kým nerozprával, lebo reč je skúšobným kameňom ľudí.Spravodlivosť
8Ak hľadáš spravodlivosť, dosiahneš ju a odeješ si ju ako slávnostné rúcho. 9Vtáky sa zlietajú k seberovným a pravda prichádza k tým, ktorí ju konajú. 10Ako lev sliedi za svojou korisťou, tak sliedi hriech za tými, čo páchajú neprávosť. 11Reč bohabojného je stále plná múdrosti, ale hlupák sa mení ako mesiac. 12Ak ideš medzi hlúpych, buď tam len krátky čas, ale medzi múdrymi zabav sa bez obáv. 13Odporná je reč hlupákov, ich žarty – hriešna bezuzdnosť. 14Pri ich preklínaní a hrešení vstávajú vlasy, a keď sa takí vadia, ľudia si zapchávajú uši. 15Pri zvade pyšných tečie krv, trápne je počúvať ich vzájomné urážky.Tajnosti
16Kto tajnosti vyzradí, stráca dôveru a nenájde už priateľa podľa svojho srdca. 17Miluj priateľa a buď mu verný, ale ak si prezradil jeho tajnosti, už za ním nebehaj! 18Lebo ako sa zabíja nepriateľ, ty si zabil priateľstvo svojho blížneho. 19Ako sa otvára dlaň a vtáča uletí, tak si stratil priateľa a už ho nechytíš. 20Nebež za ním! Ďaleko odbehol, utiekol ako gazela, čo unikla z osídla. 21Lebo rana sa zaviaže. Urážka sa odpustí. Ale niet nádeje pre toho, kto vyzradil tajomstvo.Pretvárka
22Kto žmurká okom, kuje zlo, preto tí, čo ho poznajú, vyhnú sa mu. 23V tvojej prítomnosti sladkosťou mu kypia ústa, nadchýna sa za tvoje reči, ale za tvojím chrbtom zmení pesničku a tvoje vlastné reči použije proti tebe. 24Všeličo nenávidím, ale nič natoľko, ako takého človeka, a Boh ho tiež nenávidí. 25Kto hádže kameň do vzduchu, hádže si ho na hlavu. Kto dáva zákerný úder, zadá si protiúder. 26Kto inému jamu kope, sám do nej padá. Kto stavia osídla, chytí sa do nich. 27Zlo, ktoré človek robí, dopadne na neho, ani nezvie, odkiaľ prišlo. 28Pyšní sa stále vysmievajú a urážajú, ale pomsta sliedi na nich sťa lev. 29Chytia sa do klepca tí, čo sa tešia z pádu nábožného človeka. Bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.Hnevy
30Hnev a nenávisť, obe sú odporné, ale hriešnik ich nosí v sebe.