10. kapitola
Vládca
1Múdry vládca národ vychováva a vláda rozumného muža je pevná. 2Aký vládca, takí podriadení. Aký správca mesta, takí obyvatelia. 3Nevzdelaný vládca je záhubou svojho ľudu. Mesto za svoj rozkvet vďačí rozumnosti vodcov. 4Vláda sveta je v Božích rukách, v pravý čas určí pravého človeka, aby mu vládol. 5Všetok ľudský úspech je tiež v rukách Božích, aj vykladačovi zákona Boh dáva slávu.Proti pýche
6Neprechovávaj hnev proti blížnemu za jeho urážky, neuchýľ sa k násilným skutkom! 7Pýcha sa protiví Bohu i ľuďom a obidvom je odporná nespravodlivosť. 8Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti, násilia a hrabivosť. 9Na čo má byť človek pyšný? Je len prach a popol a už zaživa sa mu telo rozkladá. 10Dlhá choroba sa posmieva lekárovej múdrosti; dnešný kráľ je zajtra mŕtvolou. 11Keď človek zomrie, zdedí ho hmyz, šelmy a červy. 12Pýcha začína, keď človek odpadne od Boha a v srdci sa postaví proti Stvoriteľovi. 13Lebo pýchou sa začína hriech. Kto v nej vytrvá, zapríčiní záplavu zla. Preto Boh na pyšných dopúšťa pozoruhodné tresty a navnivoč ich obracia. 14Boh vyvracia tróny mocných a na ich miesto posadí tichých. 15Boh vytŕha pyšné národy aj s koreňmi a miesto nich sadí pokorných. 16Boh pustoší územia národov a ničí ich až do samých základov zeme. 17Niektoré z nich zachytil a znivočil tak, že pamiatku po nich zotrel z povrchu zeme. 18Pýcha nepristane človeku ani zúrivý hnev narodeným zo ženy.Ľudia hodní pocty
19Ktoré pokolenie je hodné cti? Ľudské pokolenie. Ktoré pokolenie je hodné cti? To, čo si uctí Boha. Ktoré pokolenie je hodné opovrhnutia? Ľudské pokolenie. Ktoré pokolenie je hodné opovrhnutia? To, čo prestupuje zákon. 20Ako členovia rodiny si uctia hlavu rodiny, tak Boh si ctí tých, čo si jeho uctia. 22Bohatý, slávny alebo biedny, všetci sa môžu chváliť jedine tým, že si uctia Boha. 23Nespravodlivé je opovrhovať múdrym pre jeho chudobu. Nesprávne je oslavovať hriešnika. 24Veľmož, sudca a mocnár sú hodní cti, ale nik nie je väčší ako ten, kto si uctí Boha. 25Múdremu otrokovi slúžia slobodní ľudia a rozumný človek na to nešomre.Pokora a pravda
26Nevypínaj sa, keď si nádenníkom; nechvastaj sa, keď nemáš čo do úst položiť! 27Lepší je človek, čo skromne pracuje, ale má viac než dosť, ako chvastúň, čo nemá chlieb. 28Syn môj, pri všetkej pokore maj úctu k sebe, oceňuj sa svojou správnou cenou. 29Kto by sa ujal toho, čo sa sám zhadzuje, a cenil si takého, čo pohŕda sám sebou? 30Chudobného si môžu vážiť pre jeho múdrosť, bohatého pre jeho bohatstvo. 31Koho si ctia v chudobe, o čo viac v bohatstve! Kým pohŕdajú v bohatstve, o čo viac v chudobe!