10. kapitola
Vládca
1 Múdry vládca národ vychováva a vláda rozumného muža je pevná. 2 Aký vládca, takí podriadení. Aký správca mesta, takí obyvatelia. 3 Nevzdelaný vládca je záhubou svojho ľudu. Mesto za svoj rozkvet vďačí rozumnosti vodcov. 4 Vláda sveta je v Božích rukách, v pravý čas určí pravého človeka, aby mu vládol. 5 Všetok ľudský úspech je tiež v rukách Božích, aj vykladačovi zákona Boh dáva slávu. Proti pýche
6 Neprechovávaj hnev proti blížnemu za jeho urážky, neuchýľ sa k násilným skutkom! 7 Pýcha sa protiví Bohu i ľuďom a obidvom je odporná nespravodlivosť. 8 Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti, násilia a hrabivosť. 9 Na čo má byť človek pyšný? Je len prach a popol a už zaživa sa mu telo rozkladá. 10 Dlhá choroba sa posmieva lekárovej múdrosti; dnešný kráľ je zajtra mŕtvolou. 11 Keď človek zomrie, zdedí ho hmyz, šelmy a červy. 12 Pýcha začína, keď človek odpadne od Boha a v srdci sa postaví proti Stvoriteľovi. 13 Lebo pýchou sa začína hriech. Kto v nej vytrvá, zapríčiní záplavu zla. Preto Boh na pyšných dopúšťa pozoruhodné tresty a navnivoč ich obracia. 14 Boh vyvracia tróny mocných a na ich miesto posadí tichých. 15 Boh vytŕha pyšné národy aj s koreňmi a miesto nich sadí pokorných. 16 Boh pustoší územia národov a ničí ich až do samých základov zeme. 17 Niektoré z nich zachytil a znivočil tak, že pamiatku po nich zotrel z povrchu zeme. 18 Pýcha nepristane človeku ani zúrivý hnev narodeným zo ženy. Ľudia hodní pocty
19 Ktoré pokolenie je hodné cti? Ľudské pokolenie. Ktoré pokolenie je hodné cti? To, čo si uctí Boha. Ktoré pokolenie je hodné opovrhnutia? Ľudské pokolenie. Ktoré pokolenie je hodné opovrhnutia? To, čo prestupuje zákon. 20 Ako členovia rodiny si uctia hlavu rodiny, tak Boh si ctí tých, čo si jeho uctia. 21 22 Bohatý, slávny alebo biedny, všetci sa môžu chváliť jedine tým, že si uctia Boha. 23 Nespravodlivé je opovrhovať múdrym pre jeho chudobu. Nesprávne je oslavovať hriešnika. 24 Veľmož, sudca a mocnár sú hodní cti, ale nik nie je väčší ako ten, kto si uctí Boha. 25 Múdremu otrokovi slúžia slobodní ľudia a rozumný človek na to nešomre. Pokora a pravda
26 Nevypínaj sa, keď si nádenníkom; nechvastaj sa, keď nemáš čo do úst položiť! 27 Lepší je človek, čo skromne pracuje, ale má viac než dosť, ako chvastúň, čo nemá chlieb. 28 Syn môj, pri všetkej pokore maj úctu k sebe, oceňuj sa svojou správnou cenou. 29 Kto by sa ujal toho, čo sa sám zhadzuje, a cenil si takého, čo pohŕda sám sebou? 30 Chudobného si môžu vážiť pre jeho múdrosť, bohatého pre jeho bohatstvo. 31 Koho si ctia v chudobe, o čo viac v bohatstve! Kým pohŕdajú v bohatstve, o čo viac v chudobe!