20. kapitola
Paradoxy
1 Niektoré pokarhanie neprichádza v pravej chvíli, ale rozumný je ten, čo mlčí. 2 Lepšie je pokarhať ako dusiť v sebe hnev. 3 Kto sa prizná k činu, uchráni sa pred znevážením. 4 Kto chce násilím presadiť právo, podobá sa na eunucha, ktorý túži devu pripraviť o panenstvo.20,4 Sir 30,20 5 Niekto mlčí a pokladajú ho za múdreho, iného nenávidia, pretože má veľa rečí.20,5 Prís 17,28; Sir 37,20 6 Niekto mlčí, lebo nemá čo povedať, iný mlčí, lebo pozná príhodný čas.20,6-8 Prís 17,27 7 Múdry človek bude mlčať až do príhodnej chvíle, ale nerozumný táraj na vhodný čas nedbá.20,7 Koh 3,7; Sir 1,23-24; 20,20 8 Kto hromadí slová, znepáči sa, a kto zneužíva moc, toho znenávidia.20,8 Var. + Ako je dobre prejaviť pokánie, keď ťa napomenú, takto sa vyhneš dobrovoľnému hriechu. 9 Niekto zakúsi úspech v nešťastí a niekomu je zisk na škodu. 10 Je i dar, ktorý ti nebude na osoh, a je aj dar, ktorý treba dvojnásobne splatiť. 11 Niektoré pokorenie pochádza z dychtivosti po sláve, niekto však z pokorenia pozdvihne hlavu. 12 Niekto kupuje mnoho za málo, niekto za to isté platí sedemnásobok. 13 Múdry si získa obľubu pár slovami, ale bláznove lichôtky budú vyliate ako splašky. 14 Dar od nemúdreho ti nebude na osoh,20,14 Var. + takisto od chamtivca, keď dáva z núdze, lebo on zaň čaká omnoho viac; 15 málo dá, ale neprestáva o tom hovoriť, otvára si ústa ako jarmočný vyvolávač. Dnes požičia a zajtra to žiada späť; taký človek je odporný. 16 Taký blázon potom povie: „Nemám priateľa, niet vďaky za moje dobro.“ Vraj ešte aj tí, čo jedia jeho chlieb, majú podlý jazyk. 17 Koľko ráz a koľkí ho vysmejú?20,17 Var. + Pretože ani poriadne nepochopil, čo to je niečo mať, a rovnako je mu jedno, keď nič nemá. Slovo a mlčanie v nepravej chvíli
18 Lepšie je pošmyknutie na dlažbe ako pošmyknutie v reči. Tak rýchlo príde aj pád zlých.20,18 Prís 12,13 19 Nepríjemný človek je ako nepríhodná reč: stále ho omieľajú ústa nevychovancov. 20 Krásny výrok z úst blázna bude na posmech, veď ho určite nepovie v pravej chvíli.20,20 Prís 26,7; Sir 20,7 21 Niekomu zabraňuje hrešiť jeho núdza; toho pri odpočinku nebudú trápiť výčitky. 22 Niekto si nivočí dušu len preto, že sa ostýcha, a zničí si ju, pretože berie ohľad na nerozumného. 23 Niekto dáva sľuby priateľovi z ostychu, čím si v ňom zbytočne získa nepriateľa. 24 Lož je hanebná škvrna na človeku, neustále sa nachádza v ústach nevychovancov.20,24-25 Prís 12,22; Sir 5,14; Ef 4,25 25 Lepší je zlodej ako ten, čo neprestajne klame, záhuba bude však údelom oboch. 26 Zlozvyk klamať je pre človeka potupou a táto hanba zostáva na ňom. 27 Múdry sa presadí svojimi slovami a rozumný človek sa bude páčiť skutočným velikánom. 28 Kto obrába svoju roľu, vysoko si nakopí snopy, a kto sa páči velikánom, získa odpustenie krivdy. 29 Hostenie a dary zaslepujú aj oči múdrych, sú ako náhubok — zahatajú obvinenia.20,29 Ex 23,8 30 Ak je múdrosť utajená a poklad ukrytý, aký je úžitok z jedného i z druhého?20,30 Sir 41,14; Mt 13,44 31 Lepší je človek, ktorý skrýva svoje bláznovstvo, ako človek, ktorý skrýva svoju múdrosť.20,31 Var. + 32 Lepšie je mať neoblomnú vytrvalosť v hľadaní Pána, ako byť bezmocným pohoničom vlastného života.