18. kapitola
1V tú hodinu prišli k Isusovi učeníci a hovorili: Kto je teda najväčší v Nebeskom kráľovstve? 2A Isus zavolal dieťa, postavil ho prostred nich a povedal: 3Veru, hovorím vám, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do Kráľovstva nebeského. 4Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v Kráľovstve nebeskom. 5A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. 6Kto však zvedie na hriech jedno z týchto maličkých, ktoré veria vo mňa, je pre neho užitočnejšie, aby mu bol zavesený mlynský kameň na šiju a aby utonul v morskej hlbine. 7Beda svetu pre zvádzania. Lebo zvádzania nevyhnutne prídu, ale beda tomu človeku, skrze ktorého zvádzanie prichádza. 8Keď ťa zvádza tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a odhoď od seba. Lepšie ti bude, ak vojdeš do života bez nohy alebo bez ruky, než aby si mal obidve ruky alebo obidve nohy a bol hodený do večného ohňa. 9A ak ťa zvádza tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba. Lepšie ti bude, ak vojdeš do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla. 10Dajte si pozor, aby ste nepohrdli ani jedným z týchto maličkých. Lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 11Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo. 12Čo si myslíte? Keby nejaký človek mal sto oviec a jedna z nich zablúdi, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? 13A ak sa mu podarí ju nájsť, veru, hovorím vám, väčšmi sa jej raduje ako tým deväťdesiatimdeviatim, ktoré nezablúdili. 14Rovnako tak nechce váš Otec, ktorý je v nebesiach, aby zahynul čo i len jeden z týchto maličkých. 15Keď zhreší tvoj brat proti tebe, choď a napomeň ho medzi tebou a ním. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. 16Ak nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby ústa dvoch alebo troch svedkov potvrdili každé slovo. 17Ak ich však nepočúvne, povedz to Cirkvi. A ak ani Cirkev nepočúvne, bude pre teba ako pohan a mýtnik. 18Veru, hovorím vám, čokoľvek zviažete na Zemi, bude zviazané aj v nebesiach, a čokoľvek rozviažete na Zemi, bude rozviazané aj v nebesiach. 19A znova vám hovorím: Keď sa dvaja z vás na Zemi dohodnú na čomkoľvek, o čo budú prosiť, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 20Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som uprostred nich. 21Vtedy pristúpil k Nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Či azda sedem ráz? 22Isus mu hovorí: Nehovorím ti až sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz. 23Preto Kráľovstvo nebeské je podobné človeku - kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami. 24Keď začalo to rátanie, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25Keď však nemal z čoho vrátiť, jeho pán rozkázal predať jeho i jeho ženu i deti a všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26Vtedy sluha padol pred ním, klaňal sa mu a hovoril: Pane, maj strpenie a všetko ti vrátim. 27I zľutoval sa Pán nad týmto sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28Keď sluha vyšiel von, našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a hovoril: Vráť, čo si mi dlžný! 29Jeho spolusluha mu padol k nohám, prosil ho a hovoril: Maj strpenie a všetko ti vrátim. 30On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým dlh nesplatí. 31Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32Vtedy si ho pán predvolal a hovorí mu: Zlý sluha! Všetok dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil. 33Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? 34I rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, kým nevráti všetok svoj dlh. 35Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi jeho previnenie.