2. kapitola
1 Po niekoľkých dňoch opäť prišiel do Kafarnaumu. I roznieslo sa, že je v dome. 2 Hneď sa zišli mnohí, takže už nebolo miesta ani predo dvermi. A On im kázal slovo. 3 Tu prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého prinášali štyria. 4 A keď sa pre zástup nemohli priblížiť až k Nemu, odkryli strechu tam, kde bol, prekopali otvor a spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Isus videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojich srdciach rozmýšľali: 7 Čo Tento hovorí? Rúha sa! Kto môže odpúšťať hriechy okrem jediného Boha? 8 Isus hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na Zemi moc odpúšťať hriechy, povedal ochrnutému: 11 Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov. 12 A on hneď vstal, vzal si lôžko a pred všetkými odišiel, takže sa všetci divili, velebili Boha a hovorili: Nikdy sme niečo také nevideli. 13 I znova vyšiel k moru; a všetok ľud išiel k Nemu a On ich učil. 14 Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: Poď za mnou! On vstal a odišiel za Ním. 15 Keď potom Isus sedel v jeho dome za stolom, stolovali s Ním a s Jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo mnoho bolo takých, ktorí Ho nasledovali. 16 Keď Ho zákonníci a farizeji videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili Jeho učeníkom: Prečo je a pije s mýtnikmi a hriešnikmi? 17 Isus to začul a povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov. 18 Jánovi učeníci a učeníci farizejov sa postili. Prišli k Nemu a pýtali sa: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia a Tvoji učeníci sa nepostia? 19 Isus im povedal: Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20 Prídu však dni, keď im ženích bude vzatý, a vtedy, v tie dni, sa budú postiť. 21 Nikto neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo nová záplata vytrhne kus zo starého a diera bude ešte väčšia. 22 A nikto nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy. Nové víno treba nalievať do nových mechov. 23 V sobotu kráčal cez obilné pole. Cestou Jeho učeníci začali trhať klasy. 24 Farizeji Mu povedali: Pozri, prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? 25 On im povedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on sám i tí, čo boli s ním? 26 Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu a jedol predkladané chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním? 27 I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.