3. kapitola
Oslobodenie od zákona
1 Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži? 2 Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia? 3 Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky? 4 Toľko ste vytrpeli pre Krista — bolo to azda všetko nadarmo? 5 Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení? 6 Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: „Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého.“ 7 To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám. 8 Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy. 9 Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním. 10 Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: „Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona.“ 11 Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery. 12 Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život. 13 Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky — teda naše prekliatie — na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“ 14 Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého. Zákon a zasľúbenie
15 Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť, alebo k nemu niečo pridať. 16 Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi — všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, teda o celom židovskom národe, ale o jedinom potomkovi, a tým sa myslí Kristus. 17 A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť tento závet, sľub daný Abrahámovi, ktorým sa viera stáva rozhodujúcou pre získanie večného života. 18 Keby sa totiž večný život dal získať plnením ustanovení zákona, nemusel Boh Abrahámovi nič sľubovať. A on tak predsa urobil. Úloha zákona
19 Načo bol potom ešte potrebný zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. A mal platiť iba dovtedy, kým príde ten ohlásený Abrahámov potomok — Kristus, na ktorom sa Božie zasľúbenie malo naplniť. Zákon priniesli ľuďom anjeli prostredníctvom Mojžiša, 20 no s Abrahámom hovoril Boh osobne, bez prostredníka. 21 Znamená to, že Božie zasľúbenia a Boží zákon sú azda v rozpore? Určite nie! Keby tu bol zákon, ktorý by mohol dať večný život, potom by ozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením zákona. 22 Podľa Písma sme však všetci v zajatí hriechu 23 a jedine viera v Ježiša Krista nás môže z tohto otroctva vyslobodiť. 24 Zákon nás strážil ako zajatcov a bol naším vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, dávno zasľúbený Záchranca. 25 Keď však prišiel Kristus a my sme skrze vieru v neho dosiahli ospravedlnenie, nepodliehame už v tomto prísnemu vychovávateľovi, 26 pretože v Kristovi sme sa stali deťmi Božími. 27 Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení. 28 Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. 29 A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zasľúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám.